OEA/Ser.L/V/II.110
Doc. 52
9 jasyapy 2001
Original: Castellanope

MARANDU MBOHAPYHA DERECHO HUMANO 
KUÉRA REHEGUA
PARAGUÁIPE

 

MOAKÂHA IX

 

YPYKUÉRA RETÂ REHEGUA

 

A.         ÑE’Ê YPY

 

1.       Comisión Interamericana, iñepyrûete guive ohenduka kuri jepy’apy oguerekóva ypykuéra retâ ha tapichakuéra oîva pype rehe, ohupyty haguâ derecho humano. Upe 1977 pema voi, Stroessner tiémpope oñemoguahê ko Comisiónpe peteî denuncia omombe’úva mba’eichaitépa, jo’ajo’a oiko ipohýiva ñembosarái Ache kuéra retâ rehe, Paraguái rembe’ýpe, kuarahy resêvo. [1] Péva rehe, peteî informe upe 1977pe, Comisión odeclara responsable Estado paraguáyope ha ojerure oñeme’ê haguâ castigo umi mba’evai apoharépe. Upe guive, ha ko’ýte oike rire democrácia, oñemyatyrôve Estado rembiapo indígena kuéra ndive guarâ; oiko tembiapo jeiko porâve rekávo; oñeme’ê yvy ha oguereko ñangareko mba’apópe. Katu, ypykuéra retâ, akói ogueroguatáva hekotee, tapiaite oñemboyke ha ohasa miseria ipohyivéva oîva ko Paraguáipe; oiko yvyetére, persona humana oiko’ÿ haguâicha.

 

2.       Paraguáipe oî 17 ypykuéra retâ, oformáva cinco aty iñe’ê ambuéva: Tupi-Guaraní, Lengua Enxet-Maskoy, Matoguayo, Zamuco ha Guaikuru, ko’âva apytégui hetave población oguerekóva ha’e Tupi-Guaraní. [2] Chácope oiko 13 ko’â nación indígena ha región orientálpe oiko 4 nación.

 

3.       Añete, ko’âga ojejapa indígena kuéra ha ojejuhu población totálgui 1.2% [3] añónte ha’e indígena, jepémo upéicha, tetâ Paraguáipe ñañandu cultura oúva indígena kuéragui. Jajuhu upéicha ñe’ê guarani ha’eha idioma oficial mokôiha ha guaraníme oñe’ê gente kuéra, taha’e okaháre ha avei tavaháre.

 

4.       Ko’â idioma 25 áñope, okakuaávo colonización, tuichavévo área agrícola, estancia ha obraje, heta indígena rekoha tuja ojepe’apáva chuguikuéra. Tekoha indígena kuéra ko’êreíre oñembyai ohóvo ha isarambi opárupi tekohagua.

 

5.       Comisión oúrô guare Paraguáipe, julio 1999pe, ombopypukuve hembikuaa tetâ indígena oîva Paraguáipe reheguáva. Oñemongeta Instituto Paraguayo del Indígena, INDI ndive, avei oñe’ê heta pueblo indígena ndive voi, [4] ONG, Iglesiagua ha avei mburuvichakuéra ndive, oikuaa haguâ mba’e opiniónpa ha’ekuéra oguereko ha mba’e tembiapópa omboguata indígenakuéra ndive.

 

6.       Ko Comisión, omombe’úvo tembiapo porâ oikóma va’ekue, imandu’a umi cáso Lamenxay ha Riachito rehe (Kayleyphapopyet), mokôivéva tekoha Enxet-Sanapana, icasokuéra oguahê CIDHpe organización indígena “Tierraviva” rupive ha oipytyvô rupi Centro por la Justicia y el Derecho Internacional (CEJIL). El 25 de marzo, 1998pe oñefirma peteî acuerdo amistoso omyakâva CIDH ha he’íva Estado Paraguayo oñecomprometeha ojoguávo 21.844 hectárea yvy, distrito Pozo Colorado, Departamento Presidente Hayes, Chácope, ome’ê ha otitula haguâ umi mokôi tekoha indígenape. Upe mboyve, Estado paraguayo ojoguáma kuri upe yvy, katu ne’írâ gueteri ome’ê upe título. Upe visita oikóvo ae, atyhápe Presidente de la República doctor Luis Angel González Macchi ndive, upe karai Presidente omombe’u Comisión guápe, ojoguáma hague upe yvy, ha ome’ê, CIDHgua rovake comunidad indígena kuérape umi título yvy rehegua.

 

7.       Comisión Interamericana, ojapóvo informe, solución amistósa oiko va’ekue rehegua, omomba’eguasu Estado paraguayo rembiapo, oñeha’âvo osoluciona upe cáso, ojoguápype yvy ha ombohasa título comunidad kuéra akâre ha oipytyvô haguére upekuévo umi tetâ indígenape. CIDH ome’ê avei irreconocimiento umi omba’ejerure va’ekuépe, ha avei umi propietario ovende va’ekue ijyvy  oñesoluciona haguâ ko problémape. He’i avei CIDH upe infórmepe, akói omoirûtaha tembiapo ikatu haguâ tetâ Paraguái ombohasa ñepytyvô comunidad indígena Enxet Lamenxoy ha Kayleyphapopyet –Riachítope– tesâira, tekombo’e ha tape vecinal kuéra ñemyatyrô oñecompromete va’ekue gobierno paraguayo upe solución amistósape.

 

8.       Comisión Interamericanagua kuéra niko oho kuri Pozo Colorado (Chácope) oñemongetâ haguâ Enxet kuéra, Yakye Axa ha Sawhoyamaxa guándive. Upépe ohecha mba’eichaitépa oiko asy tapichakuéra umi mokôi comunidad guáva, oikóva hikuái ruta rembe’ýpe, mba’eveichagua ñepytyvô’ÿre, oha’arôvo hikuái mburuvicha paraguáipa ome’ê chupekuéra upe yvy oikotevêva. Ko Comisión ohecha porâ kuri upe Decreto Presidencial Nº 3789, osê va’ekue 23 de junio 1999pe; upe decreto odeclara kuri ko’â comunidad oîha “estado de emergencia”pe. Katu avei upérô la Comisión, oikuaa kuri, tapicha indígena jurúgui ohendu rupi, mba’eve ñepytyvô noguahêi hague chupekuéra gobiérnogui: ni provista térâ  pohâ, mba’eve noñemoguahêi chupekuéra ome’ê haguéicha orden Presidente de la República. Comisión oikuaa upe setiembre 2000 peve, ne’îra gueteri hague oguahê chupekuéra ñepytyvô gobiérnogui, osê reiete hague pe Decreto Presidencial Nº 3789.

 

9.       Upe jave ha avei uperire, heta denuncia oguahê jeve Comisiónpe, omobe’úva akói ojeviolaha derecho indígena Paraguáipe ha upéicha rupi he’i: jepémo Estado paraguayo oñeha’â oñangarekóvo indígena derecho rehe, ome’ê chupekuéra yvy hamba’e, katu, akói oiko asy tetâ indígena kuéra ha upéicha ojehu educación hekopy’ÿguáva, ndohupytýi hasýrô pohâ, ndorekói protección itrabájope, oñemosarambipa hekoha ha mbegueterei oku’e yvy ñeme’ê ha’ekuéra oikotevê ha ojeruréva.

 

10.      Ko capítulo oúvape, jahecháta mba’e situaciónpepa oî derecho humano pueblo indígena kuéra rehegua Paraguáipe, upevarâ jaguerekóta en cuenta umi información ko Comisión voi ombyaty va’ekue ohórô guare Paraguáipe, avei jaguerekóta presente umi léi oñangarekóva derecho indígena rehe. CIDH oha’arô Estado paraguayo omongu’éne haguâ tembiapo ikatu haguâ añetehápe oñeñangareko indígenakuéra oikóva ko tetâme rehe.  

 

 

B.         LEIKUÉRA HESEGUA

 

1.         Tetânguéra léipe oîva

 

11.      Tetânguéra léi, taha’épa ko América térâ ko mundo javevépe guarâva, omoneî ha oñecomprote va’ekue ocumplívo Paraguái; opa umíva ombohape tuicha háicha indígena kuéra rehe ojeporu va’erâha léi. Ha mokôivéva umi léi guasu he’i ndaipori va’erâha joavy ni ñemboyke, indígena térâ indígena’ÿva rehe, ha upéva voi niko derecho humáno pyrenda. Ko’â mba’e rovake ipohýi ojehúva pueblo indígena kuérape oñemboykévo derecho oguerekóva ha oñenegávo chuguikuéra heta servicio, ojehuháicha Paraguáipe.

 

12.      Upe 2 de febrero, 1994pe, Paraguái ombopyahu compromiso ocumplívo léi derecho humano [5] rehegua, ha ogueroikéva indígena kuéra derecho, péva ha’e Convenio 169 Organización Internacional del Trabajo (OIT) omoî va’ekue, ojeheróva Pueblos Indígenas y Tribales en Países Independientes [6] rehegua. Leiguasu ombojovake leikuéra oîva ko arapýpe ha omohenda mávapa imbareteve, jahecha upéicha umi convenio internacional, oñemoneî ha oñemoañete va’ekue, imbareteveha leikuéra omoîva Congrésogui, térâ umi regla ko’â léi guýre oîvagui.

 

13.      Omoingévo leikuéra apytépe Convenio 169 OIT, Estado paraguayo oîma obligado omboguatávo tembiapo ikatu haguâ nación indígena kuéra oiporu derecho humano ha libertad mba’evéichagua ñemboyke’ÿre, ikatu haguâ avei oiko porâ, oñakarapu’â ha omombarete hekotee oheja’ÿre hikuái hekolája, iñarandu ha organización ha’ekueraite oguerekóva. Pe Convenio he’i avei oñeporandu ha oñemboparticipa va’erâha pueblo indígenape, opa umi chupekuéra ointeresáva rehe; oñe’ê derecho oguerekóva rehe: yvy, empleo indígena, tesâi ha tekombo’e umíva rehe.

 

2.         Tetâpýpegua léipe oîva

 

a.         Leiguasu, 1992pe osêva’ekue

 

14.      Leiguasu he’i ñane retâygua apytépe oîha heta teko ojoavýva ojuehegui, ombohape heta léi oñe’ê ha ofavorecéva pueblo indígena kuérape. Ko Leiguasu ojekopyty leikuéra oñembohapéva oúvo umi 10 áño ryepýpe ko Américape rehe, [7] oguerekópype regla omoneîva indígena kuéra derecho.

 

15.      Leiguasu he’iháicha ramo, Paraguái ha’e peteî tetâ ogueroikéva heta cultura ha oguerekóva mokôi ñe’ê. [8]

 

16.      Leiguasu Paraguái retâme guáva, artículo 62 guive 67 peve, he’i oîha tetâpýpe ypykuéra retâ ha omombe’u ko’â tetâ oîma hague voi oiko ha oñorganiza mboyve Estado paraguayo. Avei ome’ê chupekuéra garantía omboguata ha omombaretévo heko tee, oñorganizávo hekokuéra he’iháicha, taha’épa omoî haguâ huvicharâ, oiko haguâ ojoapytépe, omboguata haguâ iñarandu ha ijerovia, ha he’i avei ikatuha indígena kuéra oiporu iléitee, hekohakuéra ryepýpe oî haguâ jekopyty.

 

17.      Oñe’êvo yvy rehegua derecho rehe, Paraguái Leiguasu he’i nación indígena kuéra ikatuha oguereko propiedad comunitaria, tuicha ha iporâva, ikatu haguâ ogueroguata ipype hekotee, ha he’i Estado paraguayo oîha obligado ome’êvo chupekuéra pe yvy reínte.

 

18.      Avei ome’ê indígena kuérape derecho pe vida económica, social, política ha cultural ko tetâme guávape, ombohape háicha ypykuéra léi, Leiguasu ha leikuéra Paraguái pegua; ha oipe’a tapichakuéra indígenagui obligación ohóvo cuartelpe térâ opagávo impuesto. Ko’â mba’e rehe, péicha he’i Paraguái Leiguasu:

 

Artículo 62. Ypykuéra retâ ha ijatykuéra rehegua

 

Ko Leiguasu ohechakuaa oîha ypykuéra retâ, peteîcha heko teéva, oimava’ekue voi oiko mboyve Estado Paraguayo.

 

Artículo 63. Ypykuéra reko tee rehegua

 

Ojehechakuaa ha oñemoañete tekorâ katu ypykuéra retâ oguerekóva oñangareko ha omombaretévo heko tee hekohaitépe. Upéicha avei oguereko derecho oiporúvo, apyti’ÿre, heko yma, tekoha ñemboguatápe, jeiko oñondivépe, mba’e jererekópe, teko rechaukahápe, ha mba’e reroviapýpe. Upéichante avei oikova’erâ heko ymáre, nomomarâima guive umi tekorâ katu oîva ko Leiguasúpe. Indígena rekokue ñemyesakâme ojehechava’erâ ha ojeporu hekorâ katu imba’e teéva.

 

Artículo 64. Imba’e rereko oñondivepa rehegua

 

Indígena retânguéra oguereko derecho oiporúvo yvy oñondivepa tuichakuépe hemikotevê he’i háicha, ha iporânguépe heko tee rehegua ñangareko ha imyakarapu’â ojerureháicha.

Estado ome’ê reínteva’erâ chupekuéra ko’â yvy, ha âva ndaikatúi ojejopy, oñemboja’o, oñembohasa ambue akâre; ndaikatúi avei oî oñembojárava hese aréma oipuru haguére, terâ ojepe’a deveháre, térâ ojeporuka; ndopagava’erâi avei impuesto.

Ndaikatúi oñemosê térâ ojeguerova hekohágui ha’ekuéra nomoneîri ramo upéva ijeheguiete.

 

Artículo 65.Derecho ojeparticipávo rehegua

 

Oñemoañete indígena retânguérape tekorâ katu oikévo tetâ Paraguái rekovépe, herekopyrâ apópe, jeiko porâme, tetâ sambyhýpe ha arandukuaápe, teko yma, Leiguasu ha leikuéra he’iháicha.

 

Artículo 66. Tekombo’e ha pytyvô rehegua

 

Estado omoañetéva’erâ ypykuéra reko yma, tenonderâite tekombo’e reheguápe. Oñeñangarekóne avei, ani haguâ ipokâve ohóvo, oñembyai’ÿ ha iky’apa’ÿ haguâ hekoha; ani oñemomba’apo reipa chupekuéra, ha ani haguâ teko ambue ojapyhy vai.

 

Artículo 67. Jejopy’ÿ rehegua

 

Indígena kuéra ndojejopýva’erâi ojapo haguâ tembiapo Estado mba’éva, ha cuartelpe jeho; ndohupytýi avei chupekuéra umi tetâ rembiapoukapy oîva léipe.

 

19.      Tetâ Paraguáipe oî mokôi idioma, léi rupive ojedeclaráva oficial, umíva ha’e castellano ha guaraní. [9]

 

20.      Artículo 140 Leiguasúpe he’i mayma idioma indígena ha avei umi ñe’ê otro grupo oguerekóva ha’eha riqueza cultural de la nación. Artículo 77 katu he’i, omoñepyrûvo escuela, pe mitâ olee ha ohai ñepyrû va’erâ iñe’ê teépe ha oñembo’e va’erâ ojekuaa ha ojeporukuaa haguâ umi mokôi idioma oficial. Ha umi grupo, isy ñe’ê ndaha’éiva guaraní, umíva ikatu oiporavo, peteîva umi idioma oficial, ostudia ñepyrû haguâ mitânguéra.

 

21.      Derecho mba’apo pegua rehe katu artículo 88, Leiguasúpe he’i noñepermiti mo’âiha mba’eveichagua ñemboyke mba’apohára kuéra apytépe, taha’épa kuña térâ kuimba’e, imitâvépa térâ itujave, taha’e ha’éva irreligión, imboriahúpa térâ ipláta, ha toguerekópa peteî térâ ambuéva afiliación partidaria térâ sindical.

 

22.      Artículo 268pe, Leiguasu he’i Ministerio Público omongu’e va’erâha tembiapo odefendéva mayma patrimonio oguerekóva ko tetâ, medio ambiente, ambue riqueza isarambíva opárupi ha avei derecho oguerekóva pueblo indígena kuéra.

 

23.      Artículo 12 katu he’i peteî tapicha ho’árô preso oguereko derecho oñemoîvo chupe oikotevêrô, peteî ñe’ê mbohasahára, intérprete.

 

b.         Léi 904/81 ha’éva estatuto ypykuéra rekoha rehegua

 

24.      Ko léi oñemoî ikatu haguâ oñangareko indígena kuérare, heko, hekoha, ha avei mayma arandu ha riqueza oguerekóva rehe, ikatu haguâ oñakarapu’â ha añetehápe oparticipa ko tetâ Paraguái ñemyakâ rapu’âme ha oñangareko hesekuéra léi, oñangareko háicha opavave tetâyguáre. Ko léi he’i:

 

Grupo indígena kuéra ojeíva hekohágui térâ umi isarambíva, oñembyaty jeývo, térâ oñembyatýva ocumpli haguâ ko léi, oî ramo 20 familia, oñemohendáma va’erâ peteî yvyteépe, ikatu haguâme ogueroguata hekokuéra chupekuéra ou porâ háicha. [10]

 

25.      Upe léi omoañete comunidad indígena kuéra rekove, ombyaje iñorganización, he’i ypykuéra ikatuha oiporu iléi tee oî haguâ jekopyty, ha juez kuéra okaygua, ojapysaka va’erâha ypykuéra léi rehe odicta haguâ justicia indígenape. Avei ombohape asentamiento indígena rekorâ, hei oîva’erâha Instituto Paraguayo del Indígena (INDI), institución gobierno omoîva omboguata haguâ tembiapo indígena kuérape guarâ ha ohechauka tape ojegueroguata va’erâ ojejurévo yvy IBR ha INDIpe indígena rekohaguâ.

 

c.         Léi 1.327/88 omoîva mba’éichapa ypykuéra rekoha oñemoîva’erâ léire, ha upéi ou ocambia léi 43/89

 

26.      Ko léipe guarâ asentamiento indígena ha’e peteî yvy oîháme ogajere, ka’aguy, ñemitÿ, yvaty ha umi ijere, ikatúrô ha’éva voi indígena rekoha tapiaguáva.

 

27.      Ha pe yvy ojeruréva comunidad indígena rehe katu ko léi oñembopyahu pyre he’i, ojejapo aja trámite ojelegaliza haguâ pe asentamiento, taha’e okaygua térâ indígena kuéra, ndaikatúi omoingévo mba’epyahu, oñembokuatia peve upe yvy ojeruréva.

 

C.         MBA’ÉICHAPA OÎ YPYKUÉRA DERECHO KO’ÂGA

 

28.      Ja’éma haguéicha ñañe’êvo derecho económico, social ha cultural rehe, oguerekóva indígena kuéra, pe léi ijeheguínte ndaikatúi ohupytyukapávo derecho humano oguerekóva, jepémo léikuéra oîva Paraguáipe oî oipytyvô kuaa haguâicha pueblo indígena kuérape, añetehápe indígena kuéra ohupyty haguâ derecho oguerekóva, tekotevê oî ñembohape ha tembiapo oñangarekóva oñecumpli haguâ umi léi ko Estado voi oñecompromete va’ekue ocumplívo. He’i haguéicha peteî mburuvicha guasu, poder judicialpegua, upe 1998pe,

 

Oimérô ñande jahecha reínte mba’éichapa oiko indígena kuéra ha umi derecho oguerekóva, upéicharô akói jahecháne itavahúrô hikuái yvy ha’éva imba’ekuéra kuépe.

(...)

Heta jevy naiporâi pe trato ñame’êva ko’â tapichápe ha ipukúma ñemboyke, ñembotapykue ha jejahéi jaiporúva hesekuéra ha ñanemotîva paraguayo kuérape. [11]

 

29.      Leikuéra apytépe ndaipóri ñemboyke indígena cóntrape. Katu, Paraguáipe, jahecha porâ mba’éichapa oñemboyke beneficio económico, social ha culturalgui umi 17 tetâ ypykuérava, ne’îrava gueteri omanomba ha oikóva ko tetâme, katu ipokâmíntemava población oguerekóva; 1 térâ 2 cada Paraguáipe oikóva añónte ha’e indígena. Ha jepépa Estado oñeha’â omyatyrô haguâ ko situación, omoî facilidad indígena kuérape, akói ivai isituación kuéra. Jahecháta ko’agui mba’érepa ja’e ipohýiha indígena kuéra situación:

 

1.         Derecho tekombo’epegua

 

30.      La CIDH oikuaa Estado paraguayo ndorekoiha peteî programa tekombo’e rehegua hi’añetéva ha orrespetáva opaichavegua cultura, oîháicha Leiguasúpe. Ha umi tembiapo oñemongu’éva, ko’âgapeve ndoguerekói resultado. Ha upéicha rupi ojehechauka,

 

Pe escuelapegua estudio, tuichaháicha, ko’âga peve ndoguerekói en cuenta Paraguáipe oîha heta cultura indígena... Pe Ministerio de Educación oñorganiza háicha ndaikatúi omboguata hekópe programa de educación indígena, ha ndoku’éi rupi ko’â tembiapo escuela rehegua, akói ojeviola umi derecho indígena ombyajéva Leiguasu (...) [12]

 

31.      Omombe’u háicha Educación para Todos, Foro Mundial Educación rehegua, cada 100 indígenagui 64 ha’e analfabeto. [13] Omombe’u ko informe, 1997pe oî hague Paraguáipe 170 escuela indígena oguerekóva 720 mbo’ehára ha 10.059 alumno; ko’âvagui 1.504, ojekopyty upe edad, umi grado oguerekóva rehe. Ha mbo’ehárakuéra katu, umi 655 maéstrogui, 39 añónte oguereko título (6%).

 

32.      Hetaiterei mitâ ohejareíva escuela. Jepémo pe enseñanza primaria Paraguáipe ha’e obligatório, 100 mitâ oikéva primer grádogui, 21 añónte oguahê quinto grádope, ha 14 sexto grádope, ha ndahetái añetehápe oaprendéva umi escuela indígenape (28%). [14] Ha umi 84% mitâ indígena ohejareíva ijestudio ohupyty’ÿre sexto grado, umívape ndojehekái solución omohu’â haguâ escuela primaria, ha ko’ýte ndaipóri mba’éichapa osegívo uperiregua estudio.

 

33.      Ha jepémo léipe oî pe educación bilingüe, hetave mbo’ehára campáñape ndoikuaa porâiva umi mokôi lengua oficial ha ndaikatúi ojapo porâvo hembiapo mitânguéra ndive, ko’âva apytépe niko hetave oî guaraníme oñe’êva.

 

2.         Derecho tesâimegua

 

34.      Hospital, doctor ha enfermera kuéra, ijatypa Paraguaýpe térâ umi ijerére, mombyry campesino rekohágui ha mombyryvéntema comunidad indígena kuéragui. Peteî estudio ojejapóva once hospital regionalpe, ohechauka 52.8% umi equipo médico (ojeporu va’erâmo’âva) noîriha ojeporu haguáicha ha 45% umi equipo Centro de Salud kuéra rupiguáva, tekotevêha oñemyatyrô. [15] Oî peteî Hospital INDI mba’e ha indígena kuérape guarâitéva, Paraguaýpe, sa’i oguereko presupuesto, pokâmínte personal ha mbovyete equipamiento. Mombyry rupi indígena rekoha kuéragui ko hospital, hetave indígena oguereko’ÿva doctor térâ pohâ ha hi’arive pohanohára kuéra ndoikuaái ha ndorrespetái indígena kuéra arandu tesâira reheguáva.

 

35.      Okaru’i ha oiko asy rupi indígena kuéra oîva Paraguáipe, py’ÿive hasy ha ohupyty reive chupekuéra péste, taha’e korasôruru (mal de chagas), mba’asy po’i térâ akânundu ro’y, ojekuaa cada 100 ógagui, 80pe oîha upe mal de chagas (chichâguasu).

 

36.      Umi 25 año ohasa ramóva va’ekuépe, ojepysóvo población campesina ha ojeityvévo ka’aguy, ko’êreíre michîve indígena rekoha, ivare’a ha omano hetave mitâ indígena kuéra. Peteî estudio ojapo va’ekue Organización Panamericana de la Salud omombe’u:

 

Indígena kuéra imemby reta, ñamombytérô jajuhu peteî promedio de 5,7; katu oî hetaiteve térâ mbovyve imembýva según mávapa upe grupo. Jahecha avei cada mil mitâ oikovéva onacévogui, omanoha 106,7 mitâ ohupyty mboyve un año. [16] Población paraguaya rovake guarâ, hetave mitâ omanóva indígena apytépe ha mba’asy po’i katu 10 véce hetave población paraguaya pa’ûme guágui. [17]

 

3.         Umi derecho mba’apopegua

 

37.      Comisión Interamericánape oñemombe’u haguéicha ramo, tapiaite Paraguáipe ojeporuvai indígena kuérape; oñemomba’apo ivaihápe, sa’i ojepaga chupekuéra ha ndoguerekói seguro social. Ko’â indígena ñemomba’apo vai jajuhu, taha’e jepe umi hesekuéra oñekotevêvehápe, upéicha añete estáncia hárupi Chácope, Mennonita kuéra apytépe, estancia ha empresa kuéra rupi. Péicha ojehu jepémo leikuéra Paraguái pegua ha pe Convención 169 OIT peguáva, orreconoce derecho indígena oguerekóva. [18] Ha upéicha rupi oñemombe’u:

 

Jepémo indígena kuéra apytépe heta gueteri oñemantenéva marisca, pesca ha tembi’u ka’aguýre, ko’â mba’e ndahetavéima ha upéicha rupi tapicha indígena kuéra oikéma avei chángape, hetave jevy umi ojepaga’ive hárupi. Ha ojepe’a térâ oñembyai rupi indígena kuéra rekoha, cada año ipohýi pohyive ohóvo ko’â problema chánga rehegua; ndaiporivéi rupi ojeporaka haguâ oheka mante avei hikuái tembiapo oka ipohyivéva, okarumi haguânte jepe hikuái. Chácope katu ningo umi estanciaháre indígena memerai omba’apo, heta jevy tembi’umírente, ogana’ÿre plata. Ipohýi rupi mboriahu ha tekotevê ojopýva chupekuéra ha ndaipóri rupi mba’éichapa oñecumplívo umi léi oîva ifavórpe, heta indígena ho’áva ko’â cáso vaípe. Heta hendápe ndaipóri mburuvicha omoî va’erâ justicia, térâ katu, umi oî hárupi, ndoguerekói transporte ha ndaipóri teléfono.

 

Ha oimérô oganáva, nohasái 70 térâ 80 dólar mensual, jepépa tomba’apo un mes pukukue, arete ha domingo reheve. Ha ipokâ empleo omoîva seguro ñepohanorâ, térâ vacación ha bonificación he’iháicha léi. Ndaipóri ifavorpe kuéra justicia, noñangarekói hesekuéra juez ha mamópa aipo omoî haguâ abogado. [19]

 

4.         Tekoha rehegua

 

Peteî indígena paraguayo péicha he’i guaraníme:

 

Orembohasy eterei, ñande py’aite. Oho la ñande vida. [20]

 

38.      Comisión Interamericánape oguahê denuncia Estado paraguayo ndojapoiha mba’eve ani haguâ oñemoperô ka’aguy ha oñembyai arapy indígena rekoha kuérape, he’iháicha artículo 64 Leiguasúpe. Heta empresa agrícola, estancia ha yvyra vendeha kuéra ombyaíva arapy, indígena rekoha jerére, ha upéicha rupi ha’ekuéra ndojuhuvéi upérupi hembi’urâ térâ oganámo haguâ platami.

 

39.      Upe 1945pe, región Orientalpe, cada 100 hectáreagui, 55 hectárea ha’e gueteri va’ekue ka’aguy (8.805.000 hetárea), ha 1991pe katu oguejýma 15 hectáreape cada 100gui (2.403.000 hectárea); ko’â mba’e ohechauka ñandéve hetaiterei ka’aguy –ha’éva indígena rekoha– ojeity hague, ha upéva rasáma ivai. [21] Pe colonización oñepyrû va’ekue ohasávo upe 1900, europeo kuérape mante kuri ou porâ ha ndoguerekói en cuenta indígena rekoha oîva zona Orientalpe, ha’ete umi yvy ha’ekuéra oikoha ku ijára’ÿva.

 

40.      Hetave tekoha indígena oguenohêmíva hembi’urâ ka’aguýgui, taha’e tymba ka’aguy ro’o térâ yva, katu ojepysóvo colonización, ojepe’a chuguikuéra iterritório ha oñembyai arapy hekohakuéra jerére.

 

41.      Chaco ha avei región Orientalpe, mburuvicha indígena kuéra ojapo denuncia akói oñeguenohêha yvyra hekoha kuéragui. Umi péicha ojapóva ha’e comerciante ha empresa okáguio oúva, térâ katu indígena voi ome’ê ijyvyra ojopýgui chupe tekotevê. Enxet rekoha La Esperanza, Chácopegua mburuvicha ojapo denuncia peteî tekove, mbaretépe oike hague oguenohê yvyra hekohágui, ha hi’arive ombokapu peteî tapicha indígena rehe. Avei oñemombe’u yvy jarakuéra oguenohê hague yvyra yvy guasu Yakye Axa, Enxet kuéra rekohágui, péichape ha’ekuéra omokangyse indígena kuérape ani haguâ oñeme’ê chupekuéra upe yvy ojeruréva. [22]

 

42.      Ha ndaha’éi ka’aguýnte ojeitypáva indígena kuéra rekoha tujágui, avei oñemongy’apa hi’y, tenonderâite umi indígena rekoha opytáva kuarahy resêvo. Umi mokôi represa guasu –Yasyretâ ha Itaipú– heta plata oguenohê ha avei omoingéva tetâ Paraguáipe, katu oî tapicha arandu he’íva ko’â empresa guasu ndogueruiha beneficio Paraguái ra’ykuérape ha ko’ýte ndohupytýi mba’evéichagua ganancia tekoha indígena kuérape. Oñemombe’u avei ko’â represa guasu rupi ojaho’i hague y, heta ka’aguy indígena kuéra rekoha, ha pe Yasyretâ rupi ojaho’i hague y, heta isla oîva ymbytépe ha oguereko va’ekue opáichagua mymba ha yvyra hechapyrâva ha’émi va’ekue indígena kuéra rekoha tapiaite.

 

43.      Ha umi y ha ygua ñembyai ha’e ramo jepe peteî problema salud pública reheguáva, upéichavére, ko’âgaitépeve Estado paraguayo ndojapói upe estudio tekotevêva ojekuaa haguâ mba’e perjuíciopa oî ha mba’épa tekotevê ojejapo oñembovevúi haguâ ko’â perjuicio.

 

5.         Derecho yvy jeguerekópe

 

44.      Jepémo Estado paraguayo, INDI rupive, heta comunidad indígenapema ome’ê yvy, hemby gueteri indígena rekoha ikatúva isarambi noñeme’êi ramo chupekuéra yvy ojeruréva.

 

45.      Upe 1994 guive 1998 peve, 47 ojerurévo ijyvyrâ pa’ûgui, 19pe mante oñeme’ê, 2pe guarâ oñembohape solución ha 26 cásope katu nahembipéi gueteri solución. Ha umi 47 reclámogui 20 cáso oñepyrûma kuri 1994 guive. Ha umi 19 cáso “hu’âma” va’ekuégui, peteî añoite ohasáma título peteîva umi tekoha akâre, umi 18 hembýva katu opyta gueteri INDI akâre. [23] Péicha oî ko’âga pe yvy rehegua situación.

 

 

oñesolucionáva

oñembohapéva solución

ndoguerekóiva solución

Wonta

Yanekyaha

Mistolar

Karcha Balhut

Totobiegosode

Fischat San Leonardo

Cora-í

 

Xakmok Kasek

La Esperanza (Enxet)

 

El Estribo

Yamasamakxaxapen (x 3)

 

Nakte Amyep

Pitiantuta (x 2)

 

Sawhoyamaxa

Tapieté  (x 2)

 

Makthlawaiya

Santa Rosa

 

Kayaweatog Kelasma

Keylyephapopyet

 

Yake Axa

Lamenxay

 

Esmeralda

Pykasú (x 2)

 

Josojishi

Cayin’ ô Clim

 

La Abundancia

Campo Ampú

 

Paratodo

Manjui-Nivaclé (unnamed)

 

Naeñec

 

 

Cacique Sapo

 

 

Naranhaty

 

 

Familias Unidas

 

 

Yishinachat

 

 

Yalve Sanga

 

 

Rinconada Flavio

 

 

Karanday pukú

 

 

Santa Teresita

 

 

La Esperanza (Sanapaná)

 

 

Canaan

 

 

Jesudi

 

 

Yalve Sanga

19

2

26

 

 

 

Estado paraguayo, ojoguávo umi yvy, opaga hague hesekuéra hepyeterei ha upéicha voi avei omombe’u INDI, informe ojapo va’ekuépe, ha upéichape hekope’ÿ ojegasta umi fondo ojejogua hetave rangue yvy comunidad indígena kuérape. Ha umi informe omombe’u avei oî ramo jepe tekoha ohupytýva yvy, ndoikói ambue tembiapo omoîva tape, centro de salud, escuela ha avei crédito ñemityrâ, ikatu haguâ oñakarapu’â indígena rekoha kuéra. Tierraviva, peteî institución ONG, ojekuaa mombyrýva, péicha omombe’u:

 

Año 2000 pukukuépe oñemomichîve jevy kuri fondo social Estado omoîva INDI pópe oñangareko haguâ tekotevênguéra oguerekóva nación indígena kuéra. Omombe’u upe 1999 pema voi ko presupuesto ojeku’a trosa hague 58%, upe año 98pe oî va’ekue fondo rovake guarâ (...) ha sa’ieterei rupi upe fondo ni peteî yvy indígena retânguéra ojeruréva ndaikatúi ojejogua. [24]

 

47.      Ojapóma 20 áño opa’â hague pe compromiso omoî va’ekue Estado paraguayo ome’êvo yvy comunidad indígena kuéra oikotevê ha ojeruréva. Ha ko obligación ndopái yvy ñeme’ême añónte. Jepémo indígena rekoha kuéra akarapu’â, yvytee ári mante ikatu oiko, ko yvy ñeme’ê ykére oku’e va’erâ avei tembiapo ikatu haguâ indígena kuéra hesâi, ohupyty educación ha tekoha potî, toguereko seguro social ha toñecumpli léi laboral ifavorpekuéra. Toñeñangareko ani haguâ oñembyai indígena rekoha.

48.      Comunidad Sawhoyamaxa ha’éva Enxet-Lengua, ogueroikéva 63 familia ha oikóva pe ruta transchaco rembe’ýpe, ko caso ohechauka tekotevêha pya’epya’e oñeme’ê solución comunidad kuéra ojeruréva yvýpe, ko situación ohecha hesa teete rupi Comisión guáva, ou ramo guare Paraguáipe.

 

Tapicha indígena kuéra upepegua, 90% ndohói escuélape, katu upe 1991 guive omboguata tembiapo oñeme’ê haguâ chupekuéra 15.000 hectárea, ha ko’âgaite peve noñeme’êi solución hembijerure kuérape. Jepémo INDI ojerure Congrésope ojapo haguâ expropiación comunidad ojeruréva favorpe, Congreso ndojapói ko expropiación. Péichagua situaciónpe avei ojehu comunidad indígena Xakmoc Káser ha umi Ayoreo Totobiegosode, ojeruréva avei hekohaguâ ha oñeme’ê’ÿva chupekuéra.

 

49.      Comisiónpe oipy’apy ohechárô ko 2000 pahápe mburuvichakuéra, Congreso ha Poder Ejecutivo guáva, oguenohê resolución ojokóva indígena kuéragui jeikoporâve ha akarapu’â rape. Ko’â tema rehegua, CIDHpe oñemombe’u ko’â mba’e:

 

Oikóva ramoherânte ha ohechaukáva ojepokoha indígena kuéra derecho rehe ha’e ko’â mba’e: Instituto Paraguayo del Indígena, INDIpe, ko año 2001pe, oñeme’ê plata 6 mése oku’e haguânte ha noñeme’êi chupe plata oikotevêva ojogua haguâ yvy tetâ indígena kuérape; Cámara de Senadores nome’êi yvy tekoha Enxet Sawhoyamaxa ha Xakmok Kásek pe; avei umi Comisión de estudio mokôive Cámarapegua omomarâ Yakye Axa ha Ayoreo Totobiegosode kuéra rembijerure ha upéicha rupi ko’âga ojerretira mante va’erâ umi mokôi proyecto de expropiación oîva Congrésope; ha ipahávo, pe Léi 904/81 ko’âga oñecambiaséva hína omyaña rupi Poder Ejecutivo.

 

Tuichaháicha ñama’érô jahecha ko Gobierno de Unidad Nacional ojapo hague heta mba’e ohóva pueblo indígena kuéra cóntrape ha umi mba’e ohechauka política indigenístare ñama’êvo, ivaihágui, mburuvichakuéra rembiapo rupi, ko’âga jahaha ñaína ivaiveha gotyo. [25]

 

D.         RECOMENDACIÓN KUÉRA

 

50.      Ha opa umi mba’e jahecha va’ekue ári, Comisión Interamericana ojerure Estado paraguáyope ikatúpa ojapo ko’â mba’e:

 

1.       Toñemoî en práctica Leiguasu he’íva ha pya’epya’e toñeme’ê tetâ indígena kuérape yvy ha’émi va’ekue voi imba’e, toñeme’ê chupekuéra yvy iporâ ha tuicháva, omyenyhê haguâicha  hemikotevênguéra ha reínte oñeme’ê va’erâ chupekuéra.

 

2.       Ha Estado tomoî fondo ojejogua haguâ umi yvy tekotevêva.

 

3.       Tojerrespeta ha toñecontrola oñecumplípa, indígena kuéra favórpe, he’iháicha léipe ha ojekopytyháicha artículo 20 Convenio 169, OITpe guáva rehe.

 

4.       Tojerresolvéma comunidad indígena kuéra favórpe umi caso yvy rehegua, oîva taha’e IBR térâ Congrésope ha upevarâ topytarei tembiapo pychi’î ojerresolve va’ekue upe año 2000 pahávo. Ha umi yvy oîmova INDI akâre, umívare ojerure Comisión Interamericana, toñemoîma comunidad indígena akâre.

5.       Toñecumpli upe decreto Nº 3789 odeclaráva Enxet rekohakuéra, Yakye Axa ha Sawhoyamaxa oîha en estado de emergencia ha he’íva umi mokôi comunidad indígenagui ojejoko hague jeporeko ikatu haguâ ojehekove’apo ha’ekuéra ojapokuaa háicha. He’i avei upe decreto oñepermiti jevy haguâ indígena kuérape ojeporeka ha ojehekove’apo ha’ekueraháicha.

 

6.       Pya’e, ikatu haguéicha, toñemoî indígena rekohápe pohanohára ha pohâ, hesâive haguâ hikuái. Toñehenonde’a mba’asy ha oîrô hasýva toñepohano, tambovyve osufríva desnutrición, mitâra’y omanóva ha mba’asypo’i ha toñerairô mal de chagas ha akânunduro’y indígena apytépe.

 

7.       Toñemoî porâve mbo’ehao ha tekombo’e oñemboyke’ÿre tapicha indígena kuéra rekotee ha añetehápe escuélape jeike taha’e obligatorio, jepaga’ÿre mba’eve ha anivéma mitânguéra ohejarei ijestúdio.

 

8.       Toî tembiapo oñangarekóva indígena rekoha kuérare anive haguâ oñembyai arapy, ka’aguy ha ysysry, katuete oikotevêva indígena kuéra, comunidad háicha oikove haguâ.

[ Indice| Anterior | Próximo ]


[1] CIDH; Caso Nº 1802, Ache rehegua.

[2] Familia lingüística Tupi-Guaraní.

[3] Censo, 1992.

[4] Pueblo = parcialidad indígena.

[5] Convenio 169 ha’e derecho humano rehegua.

[6] Ley 234/93.

[7] Upéicha avei oî ambuekuéra tetâ Leiguasúpe.

[8] Leiguasu, Art. 140.

[9] Encuesta de hogares 1997/1998.

[10] Art. 16

[11] Ex-Fiscal General del Estado, Aníbal Cabrera Verón.

[12] CEP, Pastoral Indígena, julio 1999.

[13] Informe Educación para Todos, MEC 2000.

[14] Idem.

[15] Perfil del Sistema de Salud del Paraguay. OPS, 1998.

[16] Promedio de nacidos vivos = 36 por mil, OPS 1999.

[17] OPS, Perfil Básico de Salud del Paraguay 1999.

[18] Coordinación Nacional de Pastoral Indígena, CEP, julio 1999.

[19] Informe Tierraviva, 1999.

[20] Marcelino López, indígena.

[21] José Ibarra y Francisco Núñez, Causas de la deforestación, 1998.

[22] Rodrigo Villagra, Tierraviva, Pueblos Indígenas, Informe CODEHUPY 1999.

[23] John Palmer, Evaluación de PRODECHACO, 1999.

[24] Tierraviva, Informe CODEHUPY. Enero-Julio, 2000.

[25] Organización Tierraviva, carta CIDHpe, diciembre 2000.