OEA/Ser.L/V/II.110
Doc. 52
9 jasyapy 2001
Original: Castellanope

MARANDU MBOHAPYHA DERECHO HUMANO 
KUÉRA REHEGUA
PARAGUÁIPE

MOAKÂHA VIII

KUÑANGUÉRA DERECHO

A.         ÑE’Ê YPY

1.       Jepémo opavaite leikuéra oñangarekóva derecho humano rehe, taha’e nacional[1] térâ regional[2], he’i ndaikatuiha oî joavy térâ ñomboyke yvyporakuéra apytépe; jepémo upéicha, tekotevê kuri oñemoî heta léi oñangareko teéva ani mo’â haguâ kuñanguéra oñemboyke.[3] Opaite ko’â léi he’i ndaipóri va’erâha joavy tetâygua kuéra apytépe ha oproivi ñomboyke ha omoî tetâ ati’y ári heta obligación añetehápe oñecumpli haguâ ko’â tembipota guasu.

2.       Upe léi he’íva peteîchanteha opavave yvypóra ha márô ndaikatuiha ñañomboyke niko omoañete avei pe Carta de las Naciones Unidas he’íva iñepyrûmbýpe: “Ñande Tetânguéra ñaiméva Naciones Unidas ryepýpe jaguerovia ha ñamoañete yvypóra oguerekoha derecho araka’eve ikatu’ÿva oñemboyke, ñamomba’eguasu yvypóra rekove, ja’e kuña ha kuimba’éva peteîchante oguerekoha derecho, ha upéicha avei opavave tetâ, ta michîpa ra’e térâ ta tuichave”... Jepevépa opavave tetâ, pe Carta de las Naciones Unidas pema voi he’i opavave yvypóra peteîchaha léi rovake, ha ndaikatuiha jaiporu ñemboyke, ko’â mba’e avei oñemoañete documento kuéra oñangarekóva derecho humano rehe rupive, jepémo mayma tetâ civilizado he’i jarrespeta va’erâha derecho humano ikatu haguâ añetehápe oî estado de derecho ha iñañete democracia, jepémo opa umi mba’e oje’e, heta jevy umi ñe’êporâite opytánte kuatiápe rei ha noñemoañetéi tembiapo rupive. Upéicha rupi jepémo kuñanguéra oike mimi empleo público ha ikatupyryve ohóvo oparticipa haguâ políticape, hetave jevy kuñanguéra puesto’imimi jevýnte ohupyty. Péicha jajuhu, taha’e gobierno ryepýpe, térâ umi empresa privado[4] rupi, ha avei organismo internacional kuérape[5] avei.

3.       Ko’â mba’e ñamoañete va’erâha avei oje’e heta Atyguasu Derecho Humano rehegua rupive; upéicha oî Conferencia sobre Derechos Humanos oiko va’ekue 1993, Viénape ha Conferencia sobre Derechos de la Mujer oiko va’ekue 1995, Pekínpe. Upéicha rupi Comisión Interamericana de Derechos Humanos omoañete derecho oguerekóva kuñanguéra ha omoî peteî Relatoría oñangareko va’erâ oñecumpli haguâ kuñanguéra derecho[6]; ha upe Mombe’uhára (Relator) ojapóma peteî informe omombe’uhápe mba’e situaciónpa ohasa kuñanguéra oîva ko Américape; upe informe omoneî pe Comisión, atyguasu 98ha oguerekóva va’ekuépe.[7]

Avei upe Comisión , umi informe ramoite ojapo va’ekuépe oñe’ê kuri derecho oguerekóva kuñanguéra rehe umi informe ohechukahápe mba’éichapa oî derecho humano opaite tetânguéra rupi.[8]

4.       Oje’éma haguéicha ambue jevy:

Kuñanguéra oñakarapu’â haguâ ha añetehápe ikatu haguâ oñecumpli umi derecho oguerekóva, opa va’erâ ñemboyke, iderecho humano kuéra iñañete paite haguâ. Kuñanguéra akói oñemboyke ramo kuña haguérente, márô ndohupyty mo’âi vy’a oikuave’êva derecho humano. Ha upéicha rupi leikuéra internacional oñangarekóva kuñanguéra derecho rehe, omotenonde umi léi he’íva ndaikatuiha jaiporu ñomboyke ha peteîchanteha kuña térâ kuimba’e.[9]

5.       Jepémo ko’âga Paraguái oñangarekove leikuéra rupi kuñanguéra derecho rehe, oî gueteri ñemboyke kuñanguéra cóntrape, leikuérape voi ha avei umi ñemboyke ojeporúva en la práctica. Ko capítulope Comisión Interamericana ohakâ’i’o mba’eichaitépa oî leikuéra ogueroikéva tetâ Paraguáipe, taha’épa umi léi, nacional térâ internacional, ha jahecháta mba’e aváncepa oguereko ra’e Paraguái ko kuñanguéra derecho ñemboguatápe. Ha oñemombe’úta ipahávo mamo mamópa ojeporu gueteri pe ñembojoavy kuñanguéra rehegua, taha’épa violencia, mba’apo, tesâi, tekombo’e térâ cárcel reheguáva.

B.                LEIKUÉRA HESEGUA
1.         Tetânguéra léipe oîva

6.       Ñamombe’úma haguéicha, mayma léi ha ñe’ême’ê derecho humano reheguáva, tenondete oñemopyenda pe principio he’íva yvypóra apytépe ndaiporiha michî térâ tuichavéva ha ndaikatuiha oiko pe ñembojoavy.

7.       Pe Declaración Americana de los Derechos y Deberes del Hombre, artículo 2pe niko he’i “opavave yvypóra peteîcha léi rovake ha oguereko derecho ha deber oñembo’ajéva ko Declaraciónpe, ñama’ê’ÿre mba’e raza, sexo, idioma, térâ religión oguerekóva. Upéicha avei pe artículo 17pe he’i “persona taha’e ha’évape oñerreconoce va’erâ oimehápe ha’eha tekove oguerekóva derecho ha obligación kuéra, ha iñañete va’erâ chupe umi derecho tetâygua háicha oguerekóva.

8.       Upéicha avei pe Convención Americana sobre Derechos Humanos, omoañete va’ekue avei Paraguái 1989pe, artículo 1pe he’i: “opavave Estado omoneîva ko Convención, oñecompromete orrespetávo opaite umi derecho ha libertad oñerreconocéva ko Convenciónpe, ha ogarantiza oiporu haguâ libremente, taha’e ha’éva persona, oñemboyke’ÿre ichupe, taha’e ha’éva hetâ, ipire color, térâ kuña ýrô kuimba’e haguére... Avei upe Convención, artículo 3pe omombe’u “opavave persónape oñerreconoce va’erâ ha’eha persona avei leikuéra renondépe”. Artículo 24pe katu he’i “mayma persona humana peteîcha léi rovake guarâ. Ha upéicha rupi oguereko hikuái derecho, mba’eveichagua ñemboyke’ÿre, oñangarekóvo hesekuéra umi léi”.

9.       Ha pe Convención Interamericana oiko va’ekue oñehenonde’a, ojehapo’o ha ojecastiga haguâ kuñáre oikóva violencia, upe ojeheróva “Convención de Belém do Pará”, ha omoneî va’ekue avei Paraguái 1995pe katu, omyesakâ pe violencia contra la mujer ha’eha... “oimera’êva tembiapo térâ conducta ojejapóva hese kuña haguére ha’e, ha ikatúva ojuka, térâ ombyai chupe hetépe, iñakâme térâ iséxope, taha’épa sociedad renondépe térâ hogapýpe”.

10.      Ha ipahávo ko América tuicha háicha ryepýpe, pe oñehenóiva Protocolo de San Salvador, omoañete va’ekue Paraguái 1997pe, ogueroike avei ndaikatuiha araka’eve oî ñomboyke, he’ívo artículo 3pe “Tetânguéra ofirmáva ko Protocolo oñecompromete ome’êvo garantía oñemoîvo en práctica umi derecho ko Protocólope oîva, mavavépe oñemboyke’ÿre taha’e ha’éva hetâ, ipire color, iñe’ê, irreligión térâ opinión política oguerekóva, ha oñema’ê’ÿre imboriahúpa térâpa ipláta.

11.      Ko mundo tuichaha ryepýpe, pe Pacto Internacional de Derechos Civiles y Políticos, ofirma va’ekue Paraguái 1992pe, artículo 26pe he’i “opavave persona humana ojoja léi rovake, ha ñemboyke’ÿre, enteroitére oñangareko va’erâ umi léi. Ha upéicha rupi leikuéra oproivi va’erâ ñomboyke ha opavavére oñangareko va’erâ ani haguâ oñemboyke, taha’épa ha’éva hetâ, ipire color, iséxo, iñe’ê, irreligión térâ opinión política oguerekóva ha oñema’ê’ÿre imboriahúpa térâpa ipláta.

12.      Ha pe Convención oiko va’ekue ojehapo’o haguâ oimeraêva ñemboyke ojeporúva kuñanguéra cóntrape, ha omoneîva va’ekue Paraguái 1987pe, upépe omyesakâ pe ñemboyke ojeporúva kuña cóntrape ha’eha... “ñemoingoe, ñemboyke, ñemomichî ojejapóva iséxo rupi, omokangyse térâ oipe’aséva kuña derecho, taha’épa ra’e omendáva térâ soltera, peteîchante rupi dignidad oguerekóva kuña ha kuimba’e, derecho humano he’i háicha”.

...Ha upe Convención, artículo 2pe avei he’i... Estado kuéra ko’ápe ofirmáva orrechasa pe ñemboyke kuña cóntrape guáva, taha’e ha’éva rehegua ha oguahê ñe’ê jojápe omboguatávo tembiapo, ikatu haguéicha ha pya’e ojehapo’o haguâ kuñáre oikóva ñemboyke.

2.         Tetâpýpegua léipe oîva

13.      Leiguasu osêva’ekue 1992pe orreconoce peteîchanteha kuña ha kuimba’e. Artículo 46pe he’i... “Opaite oikóva ko Repúblicape peteîchapante hekokatu ha ideréchope. Ndaikatúi ojeporombojoavývo. Estado ojapóne tekotevêva upéicha oiko haguâ”. Upéicha avei artículo 47 Leiguasúpe he’i, Estado ome’ê va’erâha garantía opavave tetâyguápe ohupyty haguâ justicia, ojoja haguâ léi rovake, ikatu haguâ ñemboyke’ÿre oike puesto públicope ha ohupyty opaichagua beneficio, taha’épa naturalézagui, riqueza oîva tetâpýpegui ha avei cultúragui. Ha artículo 48pe katu omombe’u peteîchante oguerekoha derecho kuña ha kuimba’e, he’ípype: “kuña ha kuimba’e ojoja ideréchope: oporoporavóvo, ojeporavóvo, oñemomba’évo hekópe, mba’ererekopýpe ha arandukuaápe. Estado ojapo va’erâ tekotevêva upe jojareko upéva iñañete haguâ, oipe’ávo opaite mba’e ojokóva ijapo ha ombohapévo kuñanguérape oike haguâ omba’apo opa mba’épe tetâ tuichakue javeve”.

14.      Ha pe ñangareko oguereko va’erâ kuña ani haguâ ojeporu hese mbarete hogapýpe, iporâ ñamombe’u upe omyesakâva artículo 60, Leiguasúpe he’ívo, Estado oñeñandu obligado omongu’évo tembiapo ani haguâ ogapýpe ojeporu mbarete.

15.      Ha tesâirâ reheguáre, Leiguasu he’i artículo 68pe... “Estado oñangareko ha omombarete va’erâ tesâi, ha’e rupi kóva yvypóra derecho tenondegua ha comunidad rembipota. Avavépe noñemboyke va’erâi Estado ñangarekógui”.

16.      Tekombo’e rehegua katu, pe artículo 73 Leiguasúpe he’i opavave persona oguerekoha derecho ohupytývo educación integral permanente oho’ÿre comunidad reko cóntrape. Ha artículo 74, avei Leiguasúpe, ome’ê garantía mayma tapicha, peteîcha oguerekóvo derecho ostudiávo, taha’épa cultura humanística, ciencia térâ tecnología reheguáva, oî’ÿre mba’evéichagua ñemboyke.

17.      Ha derecho oîva oñemba’apóvo reheguápe katu, Leiguasu artículo 86pe he’i: “Mayma tetâygua iderecho oguerekóvo oimeháichagua tembiapo iporâma guive, oiporavo va’ekue ijeheguiete ha omboguatáva tindy’ÿre tekojojápe...”. Ha artículo 88 katu omohenda ndaikatuiha oî ñemboyke omba’apo ha omba’aposéva rehe, he’ípype: “Noñembojoavy va’erâi mba’apohára kuérape ijypykue reñói rehe, kuimba’e térâ kuña haguére, ituja, iguâigui, térâ imitâ haguére, itupâ’andu rekóre, henda sociedad peguáre ha política térâ mba’apohára aty ijeroviaháre”. Avei artículo 89pe, hesárupiete oñe’êvo kuñanguéra omba’apóva derecho rehe he’i: “Kuña ha kuimba’e omba’apóva, peteîchante hembiaporâ katu ha hembiapora tee mba’apópe, ha syreko katu oñemotenonde va’erâ pytyvôme; oñeñangareko va’erâ sy rehe ha opytu’u va’erâ tekotevê háicha mbovyvérô doce semana. Kuña ndaikatúi oñemongúivo imba’apohágui hyeguasu aja ha opytu’u va’erâ imemby mboyve ha imemby rire avei”.

18.      Jahechaháicha umi léi imbaretéva ha ikatúva jaiporu ko Paraguáipe, taha’e ko tetâmegua voi térâ internacionalva, maymáva he’i oî va’erâha joja ha ndaikatuiha ñomboyke, ikatu haguâ Paraguáipe hi’añete, derecho humano kuña oguerekóva.

C.         UMI TEMBIAPORÂ OHÓVA TENONDÉVO

19.      Jahecháma haguéicha, umi áño ohasa ramóvape Estado paraguayo omoî heta léi pyahu oñangareko haguâ kuñanguéra derecho rehe, ha ikatu haguâ ohapo’o ñemboyke oîva kuña cóntrape. Léi internacional kuéra apytépe, peteî adelanto tuicháva ha’e kuri pe Paraguái ofirmávo 1995pe, upe Convención Americana oiko va’ekue ikatu haguâ oñehenonde’a, ojehapo’o ha ojecastiga violencia ojeporúva kuña cóntrape. Ko ñane retâme katu, upe 1989 guive, tuicha oñeavanza kuri ikatu haguâ oî joja léi rovake ha peteîcha haguâ derecho oguerekóva tetâygua, taha’épa kuña térâ kuimba’e. Upe 1992 guive oñecambia heta léi ojopy va’ekue kuñanguérape. Oñembopyahu Constitución, Código Civil, Código Laboral, Código Penal ha avei Código Electoral, ikatu haguâ peteîcha oguereko oportunidad, taha’épa kuña térâ kuimba’e.

20.      Tembiecharâ jaguereko Leiguasu 1992pe osê va’ekue, ogueroikéva heta artículo he’íva kuña ha kuimba’e peteîchante oguerekoha derecho ha ndaikatuiha oiko ñemboyke. Avei omyesakâ léi oñangarekoha ani haguâ ojeporu familia ryepýpe violencia. Código Laboralpe katu oîma, ikatuha mba’apohára ijeheguínte odecidi ohejávo itrabajo ojeporu ramo hese acoso sexual. Upéicha avei, artículo 128, Código Laboralpe omyesakâ he’ívo “oñe’êvo trabajador ha empleador rehe ko Código, oikéma avei kuña, taha’épa ra’e empleáda térâ patrona. Kuñanguéra oguereko opaite derecho ha obligación oguerekóva avei kuimba’ekuéra”.

21.      Ha 1998 guive oñemboguatáma oúvo upe Código Penal pyahu, avei ogueroikéva léi oipytyvôva oñecumpli haguâ kuñanguéra derecho. Ha upéicha upe Código he’íma pe violencia ojeporúva ogapýpe ha’eha delito[10] ha omyesakâva, hesa hesárupi heta delito sexual tenonderâite operjudicáva kuñanguérape.[11] Tuicha adelanto oî umi léi tuja rovake guarâ, sobre todo oñe’êvo pe kuña reko rehe ojeguereko haguâ en cuenta ojecalificávo delito sexual. Pe Código Electoral katu oñembopyahu oñemoî haguâ pype kuña oike va’erâha avei umi cargo electívope, ikatu haguâ hetave oparticipa kuñanguéra puesto público hárupi. Pe Código Electoral pyahúpe he’i, kuñanguéra térâ kuimba’ekuéra, mavavéva ndaikatuiha ogueroikévo más del 60% umi lista, térâ movimiento interno oha’âva voto rupive ohupyty cargo partidario, térâ ojepreparáva ocompeti haguâ ambue partido kuéra ndive. Ha pe lista oñepyrûete guive ojopara va’erâ kuña ha kuimba’e réra.[12]

22.      Umi adelanto oikóva léi reheguápe, tekotevê avei ñamombe’u Estado paraguayo omoî hague pe Secretaría de la Mujer 1993pe. Ko Secretaría odepende Presidencia de la República rehe, ikatu haguâ pe gobierno rembiapo ome’ê oportunidad kuñanguérape, kuimba’e kuérape ome’ê háicha.

Ko Secreataría oñeha’â kuri oñemboja ha omba’apo joajúpe heta organización kuñáme oipytyvôva ndive, ha omongu’e ñepyrû tembiapo ikatu haguâ oî avei Secretaría de la Mujer umi gobierno departamental kuérarupi.[13]

23.      Avei oñepresentávo pe Plan Nacional de Igualdad de Oportunidades para las Mujeres 1997-2001, ohechauka kuri oîveha ohóvo joja kuñanguéra favorpe; péva rupi Estado oñecompromete omongu’évo tembiapo ojojave haguâ derecho oguerekóva kuña ha kuimba’e ha oipe’ávo hembiapo pa’ûgui umi ikatúva omboyke kuñanguérape. Ko Plan oñeha’â ovale haguâ ejemplo ramo sector público tuichakuépe guarâ. Oñemboguejy rire ko Plan de Igualdad, Secretaría de la Mujer ojapo heta taller ombohape haguâ tembiapo heta empleado público ndive, ikatu haguâ oñemboguatáma umi tembiapo. Avei ojaproba ombohapéva tembiapo sectorial, ha upéicha jajuhu pe Plan oikóva oñehenonde’a, ojecastiga ha ojehapo’o haguâ mbarete vai ojeporúva kuña cóntrape; avei oñeconfirma Convenio Ministerio ha Institución pública kuéra ndive, oñecoordina haguâ tembiapo sector kuéra ndive, Estado guive, oî haguâ pe igualdad de oportunidades.[14]

24.      Jepémo, jahecha haguéicha, tuicha adelanto oî leikuéra guivo, katu gueteri, ko’â norma pa’ûme, ne’îrava gueteri ojokopyty porâ pe principio de igualdad rehe, térâ ndojogueraha porâi perspectiva de género osêva umi tratado internacional oñangarekóva kuñanguéra derecho rehe. Tembiecharâ pe tenonde ja’éva guarâme, umi léi laboral ohupytyukáva seguro social umi mba’apohára rembireko ýrô iconcubínape, katu ndaipóri seguro social trabajadora ména térâ iconcubínope guarâ. Tembiecharâ pe mokôiha ja’évape guarâ, jajuhu Código Penálpe, upépe he’i pe violencia doméstica ha’eha delito, katu ojeho rangue preso ojepagánte multa. Ko’â problema jahechamíta punto ko’agui oúvape.

D.         ÑEMBOJOAVY REHEGUA

25.      Jepémo oñeha’êmbaite Paraguái léi tetâpýpe guarâva, hemby gueteri problema pe léipe voi  upe ñembojoavy rehegua. Tenonderâite jajuhu léi nde’íriha mba’e castígopa oñemoî  oporombojoavývape guarâ. Jepémo Leiguasu he’i hesárupiete Estado oîha obligado ogarantizávo jojareko, taha’e ha’éva persona rehegua, ha oproivi ha oñangareko ani haguâ oî ñomboyke.

26.      Pe ñemboyke ohasáva kuñanguéra léi causa voi, upéva ári, hemby gueteri Paraguáipe heta práctica oúva pe discriminación social, ojeporúva kuñáre, kuña haguérente. Oî ramo jepe ku léi de cuota, ipokâ gueteri kuña oguerekóva puesto político,[15] ha sa’i oike umi puesto ojedecidihápe.[16] Ha upéichante avei jahecha kuñáre hatâve opyvoiha sogue ha mboriahu oîva tetâme. Ko’â problema hatâvéntema opyvoi kuña campesina ha indígena rehe, ha upéicha rupi heta oî ohóva ambue tetârehe, ha upérupi oiko documento’ÿre.[17]

E.         VIOLENCIA JEPORU REHEGUA

27.      Ojeporu gueteri Paraguáipe violencia kuña cóntrape. Hogapýpe oikóva hese ha avei pe violencia sexual, ko’âva ha’e py’ÿive ojeporúva kuñanguéra cóntrape. Jepémo ko’â violencia voi ojeporúva kuña cóntrape ndaha’éi mburuvicha rembiapo ojehúvo, ikatu ho’a culpa Estado ári, ha’e voi nohenonde’ái ramo ko’â mba’e, ndojapói ramo investigación, térâ ohejarei ramo castigo’ÿre um mba’e vai.

28.      Ha péicha oî informe cada año oikoha cinco mil caso de violencia oñemombe’u’ÿva ha umi crimen oikóvagui, 25% rupi oiko ogapýpe, kuñanguérare principalmente.[18] Pe informe ohechauka avei umi caso de violencia sexual ha doméstica oñedenuncia va’ekue 1999 pukukue apytégui (jeporojuka ha intento, violación ha intento, abuso sexual, acoso sexual ha ñenupâ), umíva apytégui 86% oiko kuñáre ha ko’âvagui 50% menor de 18 áño rehe. Mba’evai apoha katu kuimba’e memerai, 93%. Ko’â dato ohechauka pe violencia sexual ha ogapýpegua ha’e gueteriha peteî problema tuicháva kuña Paraguái kuérape guarâ.[19]

1.         Abuso ha explotación sexual

29.      Violencia sexual rehe oñe’êvo katu, pe Comisión de Mujeres del Paraguay, ohechaukávo situación ohasáva kuñanguéra, omombe’u pe 1999 ñepyrûme, según marandu oguahêva prensa kuérape, oiko hague peteî violación haimete cada 2,4 día. Upe 1998 pukukuépe, diario kuérape osê haguéicha, oiko peteî violación cada 3 día. Upe áñope, 30% umi kuña ombotýmava 18 año ha oikóva hese violación, pe mba’evai apoha ha’e itúva, iñencargado, ipariente, ýrô iconocido. Umi menor de 18 áñova katu, 45.2% ha’e avei pe tenonde ja’e haguéicha, ha 22% oporovioláva katu ha’e itúva térâ iñencargado.[20]

30.      Ha pe acoso sexual rehegua katu, upe 1999pe oñedenuncia heta caso ha umíva pa’ûgui heta oikóva escuela térâ colégiope. Mbo’ehára kuéra, kuimba’éva memerai umi oñedenunciáva. Funcionario público oî avei umi oñedenunciáva apytépe.[21] Jepémo heta ko’â cásope ojejapo sumario ha oñepyrû juicio, ndojekuaái mbovy cásopa oime oñemombe’u’ÿva acoso sexual rehegua, ha katuete oiméne hetave umi caso ojeguerokañýva. Ipohýi avei pe explotación sexual oikóva umi mitâkuña omboty’ÿva gueteri 18 áño rehe. Ko téma ojehecha pe capítulo derecho de la niñez reheguápe.

31.      Jepémo leikuéra guioládo, heta adelántoma jaguereko, ñamombe’úma haguéicha, ne’îra oñemyesakâ mba’e delito sexualpa umi ipohyive térâ ivevuivéva. Upéicha, pe delito de coacción sexual ikatu oguereko castigo ivevuivéva oimérô upéicha ohecha karai Juez: “oiméramo upe relación oguerekóva pe víctima upe mba’evai apohándive ombovevúi upe caso[22]. Kóva ikatu omombarete ñomboyke reko ha upéicha rupi, tekotevêta nga’u pe víctima voi ohechauka ndaha’eiha icáusa oikóva hese upe ojehérova coacción sexual. Péicha rupi ikatu avei oî dificulta ojekuaa haguâ oikópa violación peteî paréhape. Upéicha avei, artículo 130 Código Penal ome’ê 3 áño de cárcel ojapóva abuso sexual persona indefensa rehe ha ko castigo ikatu ojupi 10 áño peve añete oikóramo violación, ha ikatu jey oguejy pe castigo según la relación oguerekóva pe víctima mba’evai apohándive.

2.         Trato vai kuñáme oñeme’êva

32.      Violencia jeporúre ñañe’êvo, Policía Nacional[23] omombe’u pe 1999 ñepyrûme oî hague 221 kuñakarai ohupytýva lesión corporal (ñenupâ, ñelastima) ojapóva hese iména térâ ipareha. Upe informe omombe’u ndaha’eiha umíva añónte maltrato ohupytýva kuñanguéra; oî hetave ojeporúva hese violencia omombe’u’ÿva, okyhyjégui, térâ ndoikuaáigui derecho oguerekóva. Comisión Interamericánape oñemombe’u avei Paraguáipe ndaiporiha institución ome’êva posáda kuñáme ohupytýva maltrato hógape.

33.      Heta kuña ojejukáva Paraguáipe ha péva ha’e ambue problema tuicháva. Upe 1998 pukukuépe, ojejuka peteî kuña cada 12 día. Cada 100 kuña ojejukávagui, 83pe ojuka ipareha, hogaygua, ýrô iconocido.[24] Ha ojekuaa la mayoría ko’â mba’evai apohare opytaha castigo’ÿre.[25]

34.      Iporâ avei ñamombe’u Congreso nomoneîri hague pe Proyecto de Ley sobre la Violencia Doméstica hacia la Mujer, oñemboguejy va’ekue Paralaméntope, diciembre 1998pe. Comisión de Legislación y Derechos Humanos Congresopegua, ostudia hína upe proyecto. Comisión Interamericana ojepy’apy ne’îra haguére ojaproba ko léi, ha upéichama voi omombe’u kuri oúrô guare ovisita mburuvicha kuérape, Paraguáipe.[26] Pe Comisión ohechakuaa ko kuña ñemboyke ha’eha peteî teko, hatâ ha are guivéma oñembohapóva sociedad akâme ha ndaikatúi ñacambia léi ñamoî rupi añónte, katu he’i avei jaguerekórô léi hekopeguáva tuicha oipytyvôtaha oñecumpli haguâ compromiso oguerekóva Paraguái, ambue tetânguéra rovake.

35.      Peteî jepy’apy tuicháva ogueru umi kuña oñeviolentáva apytépe oî rupi heta ne’îrava gueteri omboty 18 áño. Ko problema ojehecha pypukuve pe capítulo ojehechahápe mitânguéra derecho. Jepémo upéicha, ko Comisión omombe’u oguerekoha información, umi kuña odenunciáva violencia  apytégui, 58.5% ne’îraha omboty 16 áño[27] ha omombe’use avei ko’êreíre hetaveha ohóvo mitâkuña oñemomba’apóva prostituciónpe.[28]

36.      Jepémo 1998 guive ojeporúma oúvo pe Código Penal pyahu, artículo 229pe he’íva pe violencia ogapypegua ha’eha peteî delito ha omyesakâ heta delito sexual ohóva kuña ha mitânguéra cóntrape, ko’â ñemyesakâ na icomplétoi ha upéicha avei umi castigo omoîva. Pe Código Civil pyahúpe guarâ ndaha’éi violencia ndaipóri ramo ñenupâ térâ ambue maltrato físico ha upéicha rupi osê pe Convención de Belém do Pará he’íva cóntrape;[29] hi’arive he’i ha’e haguâ violencia oiko va’erâ “manterei”,[30] kóva he’ise ko léi moñangarekóiha hekópe kuñanguéra rehe, ndohapejokói maltrato jo’a ombyai kuaáva pe víctimape. Hi’arive upe castigo oñeme’êva ko’âichagua mba’evai apohápe ha’e peteî multa ha opyta jevýma libre.

37.      Jahecha háicha jajúvo, jepémo Estado oñeha’â ani haguâ ojeporu violencia vai kuñanguéra rehe, ha upevarâ omoî porâ heta léi umíva rehegua, akói, ko’êreíre ojeporu violencia sexual ha maltrato físico kuña cóntrape, taha’épa ogapýpe térâ okápe, ha péva ha’e problema ipohýiva, oîva gueteri Estado paraguayo ári.

F.         MBA’APO REHEGUA

38.      Jepémo Código Laboralpe oñemoinge kuña favórpe guáva, heta jevy oñemboyke gueteri kuñáme trabajo ikatúva ohupytýgui. Pe sogue ha mboriahu oîva Paraguáipe ohupytypaite mba’apohára kuérape. Katu oî rupi ñemboyke empléope, kuñanguéra oikómante umi trabajo ipohyivéva ha sa’ive oñeganahápe.[31] Ha upéicha ojehu kuñanguéra apytépe hetave oî haguére olee’ÿva. Oî informe kuña omba’apóva oganaha alamitâ térâ un tercio, kuimba’e oganáva rovake, jepépa peteîchante oike escuélape.[32]

39.      Avei peteî estudio ojapo va’ekue CEPAL ohechauka hetaveha omba’apo’ÿva kuña apytépe, kuimba’e apytépe guágui. Ha ko joavy okakuaa ohóvo. Upe 1990pe, pyahukuéra omba’apo’ÿva oî kuri 14.7% kuimba’e apytépe, ha 16.5% kuña apytépe, pe 1998pe guarâ katu 11.5% desempleado oî kuimba’éva apytépe ha kuñanguéra apytépe katu ojupi 14.1%pe, umi oguerekóva’ÿva trabajo. Umi 24 ha 34 áño oguerekóva apytépe katu oî 5% kuimba’e omba’apo’ÿva ha kuña 4.7% upe 1990pe, ha 1998pe guarâ oî 3.9% kuimba’e apytépe ha 5.8% kuña apytépe.[33]

40.      Hetave kuña oî omba’apo ramo jepe, ogana’ÿva plata. Kuñanguéra omba’apóva hetave ohóvo, ojupi 22%gui 77.1%pe; ko’âva apytépe oikéma avei umi kuña omba’apo sapy’apy’áva coséchape ha umi omba’apóva ogapýpe ogana’ÿre plata.[34]

Tekotevê avei ñamombe’u ñande léipe voi oî gueteriha kuña rembiapo sa’ive ovaleha. Código Laboralpe oî kuñanguéra omba’apóvape ojepaga va’erâha por lo méno 40% del salario mínimo, he’i avei kuña ikatuha omba’apo un diápe 12 hora peve. Ko’â léi opyvoi kuñanguéra rehe, porque umi kuña trabajadóra apytépe heta oî empleada doméstica (25%) omba’apóva plátare, katu umi léi 0.4% kuimba’e omba’apóva rehente opyvoi vai.[35]

G.                TESÂI REHEGUA

41.      Jepémo artículo 68 Leiguasúpe he’i tesâi ha’eha derecho tenondegua opavaite ohupyty va’erâ, añetehápe jajuhu hetaiterei kuña ohupyty’ÿva ñangareko oikotevêva hesâi hagua; ko problema ipohýive jeýma kuña campesina apytépe, ha’ekuéra imombyry rupi hospital kuéra oîhágui.[36] Ha IPS reglaméntope oî avei kuña ñemboyke: kuimba’ekuéra asegurádova ikatu ohupytyuka pe seguro de salud hembireko térâ iconcubínape, katu kuñanguéra ndaikatúi ojapo upéicha iména térâ icompañero favórpe.[37] Péva ári, mokôi profesión ha’éva kuña rembiapotee ndoguerekói IPS, péva ha’e umi maestra omba’apóva escuela ha colegio privado rupi, ha avei umi empleáda doméstica, ndoguerekói rupi hikuái jubilación.[38]

Tesâi imembýva peguarâ

42.      Tuicháva jepy’apy ome’ê Comisión Interamericánape kuña imembýva ohasa rupi peligro omanóvo; péva ohechauka oîha mboriahu ha ñemboyke kuña apytépe.

Paraguái oî tercer puéstope, kuña omanóva imemby haguére ojeguerekóvo en cuenta. Péicha omombe’u UNICEF ha upe mba’e oipy’apy Comisión Interamericánape. Dato ome’êva Ministerio he’i pe kuña omanóva imembývo oguejyveha ohóvo. Ministerio de Salud omombe’u upe 1996pe omano hague 123 kuña cada 100 mil imembývagui. Katu he’i 1997pe guarâ oîntema hague 102 kuña omanóva imemby hápe. Upe infórmepe omombe’u avei oî hague oñanota’ÿva pe regístrope 44.7% 1996pe, ha 45.4% 1997pe. Upéicha rupi ojecalcula ko’â último áñope ikatuha oî 187 ñemano cada 100 mil kuña imembývagui.[39] Ko’â dato ndojoguerahái ambue fuente de información ndive, umíva omombe’u cada 100 mil imembývagui oîha 190 kuña omanóva, ha he’i avei oîha 50% kuña imembýva ha oñanota’ÿva imemby hague.[40]

43.      Upe documento omboguejy va’ekue UNICEF 1998pe ohechauka avei ko’â punto iñimportánteva: a) 75% umi omanóvagui omano ndohupytýi rupi atención sanitaria hekópegua, umi kuña imembýva; b) 40% kuña hyeguasúva ha oheka atención hospital hárupi, ndohupytýi ñangareko, ohupyty rupi maltrato, hepy rupi ñepohano, térâ hesa’i rupi atención; c) umi kuña campesina apytégui katu 36.2% rehe mante oñatende doctor, ýrô enfermera profesional.

44.      Ko’â mba’e ojehu sa’i rupi presupuesto ñane retâme saludpe guarâ. Paraguáipe oî 7 doctor cada 10.000 habitántepe guarâ, ha peteî tupa hospitalpe cada 1.000 habitántepe guarâ. Estado katu sa’i omyerakuâ mba’éichapa ikatu jajapo planificación familiar, ikatu haguâicha kuñanguéra oikuaa rupi, sa’ive imemby ha sa’ive avei omano párto cáusa. Ko’â mba’e tekotevê jo’a kuña campesina apytépe. Aborto cáusa hetaiterei kuña omanóva. Katu ndaipóri léi térâ servicio público omongu’éva tembiapo oñehenonde’a térâ oñerremedia haguâ ko’â mba’e.[41]

H.        TEKOMBO’E REHEGUA

45.      Tekombo’épe jaikévo tuicha gueteri joavy oîva analfabetismo reheguápe. Kuña apytépe hetaiterei oî olee’ÿva, kuimba’e apytépe ramo guágui. Cada 10 analfabétogui 6 ha’e kuña, okaháre tenonderâite, hetave mitâ ohejareíva escuela, ha ko’âva apytépe hetavéntema mitâ kuñáva.[42] Ja’e va’erâ avei kuña apytépe hetaha oî oñe’ê’ÿva castellano,[43] ha upéva ha’ekuaa ñepysanga kuñáme ohupyty haguâ oportunidad iporâvéva, oike haguâ sociedad ryepýpe.

I.          KUÑA KUÉRA OÎVA CÁRCELPE

46.      Ohórô guare Paraguáipe ha avei uperire, Comisión Interamericana oikuaa mba’e situaciónpepa oî presa kuéra Buen Pastórpe; oî upépe 167 kuñakarai ha 37 mitâkuña ha kuñataî 13 a 20 año oguerekóva. Buen Pastórpe ohupyty castigo ipohýiva, abuso sexual ha violación, ndaipóri atención hasývape ha oñeme’ê pohâ receta’ÿre, oî avei tráfico de droga ha hi’aretereíva presa, “prisión preventiva rérape”;[44] ko’â dato ombyaty Comisión Interamericana ohórô guare Paraguáipe ha avei uperiréma.

47.      Umi presa oîva Buen Pastórpe avei ohasa ambue ñemboyke, ohasa’ÿva kuimba’e cárcel rupi oîva. Kuñanguéra omendáva, térâ 5 áñoma oñacompañáva mante ikatu orrecibi visita privada, ha nda’upéichai ojehu kuimba’e oîva preso rehe. Ha umi lesbiána katu ojecastiga oguereko haguére upe orientación sexual. Ha umi presa rehe ndaipóri atención sanitaria hekópe guáva ha jepémo léi oproivi, heta oî guardia kuimba’éva. Upéicha rupi oî umi denuncia de violación, umi guardia ojapóva rehe.[45]

J.         RECOMENDACION KUÉRA

48.      Jajapo rire ko análisis ha jahechápype umi problema hesa hesárupi, Comisión Interamericana ojapo Estado paraguáyope ko’â recomendación:

1.                  Toñecambia umi léi oî vaíva gueteri ikatu haguâ añetehápe opa kuña ñemboyke.

2.                  Toñemboguata tembiapo osolucionáva violencia kuñanguéra rehe oikóva ha toguereko ñepytyvô ha asesoramiento umi kuña oiko jave hese violencia.

3.                  Toiko tembiapo hekoitepegua kuña ha kuimba’e trabajo oguereko haguâ valor, peteîcha.

4.                  Toî pytyvô ikatu haguâ kuña oikeve cargo públicope, (tenonderâite umi oîhápe poder ha decisión) sobre todo umi ojedecidihápe opamba’e.

5.                  Toî hekopegua servicio kuñanguéra favórpe, tenonderâite kuña mboriahu ha indígenape guarâ, asistencia de salud ha avei tekombo’e salud reproductiva rehegua.

6.                  Toñemombarete educación bilingüe, tenonderâite okaháre ha tekombo’e derecho humano rehegua toike estudio escolar ryepýpe, opavave grádope, machismo ha ñemboyke cóntrape; ko’âva taha’e asignatura ikatu haguâ imbarete práctica ogueroikéva derecho humano.

7.                  Tojejapo tembiapo ani haguâ oñembyaive ohóvo kuñanguéra oîva cárcelpe situación ha toñeme’ê chupekuéra peteîcha derecho oguerekóva carcelero kuimba’éva, opavave toguereko derecho orrecivívo visita privada.

8.                  Toiko tembiapo hi’añetéva ikatu haguâ opa joavy ha ñemboyke kuña ha kuimba’ekuéra apytépe; toñeme’ê información, katupyry ha educación, ikatu haguâ ojehapo’o machismo ha opa ñemboyke oúva sexo rupi; ko tembiapo educativo oiko va’erâ sociedad ryepýpe ha avei ogapýpe.

[ Indice| Anterior | Próximo ]


[1] Declaración Universal de Derechos Humanos, etc.

[2] Convención Americana sobre Derechos Humanos y otros.

[3] Convención sobre la Eliminación de todas las Formas de Discriminación contra la Mujer.

[4] Informe OIT, 1998.

[5] Informe de las Naciones Unidas.

[6] Cf. Informe de la CIDH sobre la condición de la mujer en las Américas, 1998.

[7] CIDH, Informe Anual 1997.

[8] CIDH, Informe sobre Perú, 2000.

[9] CIDH, Informe sobre Perú, 2000.

[10] Art. 229, Código Penal.

[11] Art. 128, Código Penal.

[12] Clyde Soto, Fempress Nº 164.

[13] Id. Fempress 1998, págs 19 y 20.

[14] Heta convenio oñefirma va’ekue.

[15] Kuña oî 2,5% Diputádope ha 17,8% Senádope.

[16] Clyde Soto, Informe CODEHUPY 1999.

[17] Ibíd.

[18] Clyde Soto, Informe CODEHUPY 1999.

[19] Ibíd.

[20] Comisión de Mujeres del Paraguay, julio 1999.

[21] Denuncia oiko va’ekue peteî funcionario público cóntrape.

[22] Código Penal, art. 67.

[23] Anuario Estadístico del Paraguay, 1997.

[24] Clyde Soto, Informe CODEHUPY 1999.

[25] Ibíd.

[26] CIDH; Comunicado de Prensa, julio 1999.

[27] Clyde Soto, Informe CODEHUPY 1999.

[28] Cf. www.cnnespanol.com, 2 de agosto, 2000.

[29] Convención de Belém do Pará, art. 1 y 2.

[30] Código Penal, art. 128.

[31] CIDH; Informe de la CMP, 1999.

[32] Ibíd.

[33] Tasa de Desempleo Abierto 1990-1998

[34] Ibíd

[35] Ibíd

[36] Comité de Eliminación de la Discriminación contra la Mujer

[37] CIDH, Informe de CMP

[38] Clyde Soto, Informe CODEHUPY, 1999

[39] Cf.

[40] Informe CODEHUPY, 1999

[41] María Molinas, Informe CODEHUPY, 1999

[42] Comité para la Eliminación de la Discriminación contra la Mujer

[43] 54% oñe’ê guaraní ha castellano; 8% castellano añónte

[44] Clyde Soto, Informe CODEHUPY, 1999

[45] Informe CMP, 1999