OEA/Ser.L/V/II.110
Doc. 52
9 jasyapy 2001
Original: Castellanope

MARANDU MBOHAPYHA DERECHO HUMANO 
KUÉRA REHEGUA
PARAGUÁIPE

MOAKÂHA VII

MITÂNGUÉRA DERECHO

A.         ÑE’Ê YPY

1.       Aremi guivéma Comisión Interamericana omboguata oúvo estudio ohecha haguâ ha’eño’eño háicha umi tema iñimportantevéva ha ikatúva oñemokyre’ÿ ha oñeñangareko derecho humano rehe. Upéicha rupi, upe 100ha atyguasu oguereko jave, Comisión ocrea kuri upe ojeheróva Relatoría, mitânguéra derecho rehegua, ikatu haguâ oheka ha omboguata tembiapo ikatu haguâ oikuaa ha oikuaauka mba’eichaitépa oguata tetânguéra rupi mitâ derecho ha avei opropone haguâ umi gobiérnope tembiaporâ.[1]

2.       Política kuére jeikovai ha sogue ñandaho’ívo tuicha opyvoi opavaite sector rehe tetânguéra América peguáva rehe. Ha ipohyivéma mitânguérape guarâ, ndaikatúi rupi ha’ekuéra imitâ rupi, ha’ekueraite oiko ijeheve ha odefende derecho oguerekóva.

3.       Pe Convención Internacional sobre los Derechos del Niño, ko’âga guive ñahenóitava “Convención Internacional”, ohai ñepyrûvo ikuatia he’i “mitâ oî va’erâ preparado ijehegui kuaa haguâicha hekoha ryepýpe ha iñakâ oî va’erâ omboguata haguâicha Naciones Unidas rembipota: tenonderâite tomombarete py’aguapy, teko marangatu, py’aporâ, py’ajera, tekojoja ha ñopytyvô.

4.       He’ise aipórô Estado kuéra orreconoce, ha ocumpliuka va’erâha mitakuimba’e ha mitâkuñanguéra oguerekóva derecho, ha upéva ári orreconoce va’erâ avei mitânguéra oguerekoha derecho persona háicha. Ko’â mba’e rehegua, ko capítulo oúva ryepýpe, Comisión ombopypuku mba’e situaciónpepa oî mitânguéra ko Paraguáipe, upérô Comisión oguereko hesa renondépe mba’e obligaciónpa oguereko Estado ha mba’épa ombohape tetânguéra léi derecho humano reheguáva.

B.         LEIKUÉRA HESEGUA

5.       Tetânguéra, juaju háicha, oguereko léi ha ñe’ême’ê, oñe’ê teetéva mitânguéra derecho rehe, ko’â léi rehe ofirma avei Paraguái ha upéicha rupi ha’e obligatório tetâpýpe guarâ. Katu leikuéra oîva ko tetâme nomoingéi ipype he’iháicha ko’â tratado internacional ha upéicha rupi hasykue juez ha funcionario kuérape ocumpliuka haguâ ko’â obligación ha derecho.

6.       Tratado Internacional ryepýpe, Convención Americana, artículo 19pe he’i:

Opavave mitâ oguereko derecho oñeñangarekóvo hese mitâhaichaite, taha’e ifamilia ryepýpe ha avei sociedad ha Estado guive.

7.       Avei Declaración Americana artículo VIIpe oñe’ê mitânguéra derecho rehe: Ko artículo he’i:

Opavaite kuña hyeguasu javeve térâ imemby michî jave, ha avei umi mitâ, oguereko hikuái derecho oñeñangareko teetévo hesekuéra.

Ha ipahávo, leikuéra interamericano apytépe jajuhu avei upe Protocolo de San Salvador, artículo 16pe, oñe’êvo mitânguéra derecho rehe, he’íva péicha:

Opavave mitâ taha’e ha’éva memby, oguereko derecho oñeñangarekóvo hese mitâhaichaite, hogayguágui voi, ha avei hekoha ha Estado guive. Opavave mitâ oguereko derecho okakuaávo hogapýpe, sy ha túva ñangareko poguýpe; noiméi ramo ojehu ambue mba’e, juez kuéra voi ohechakuaáva, mitâ okakuaa ypýva ndojepe’ái va’erâ isýgui. Opavave mitâ ohupyty va’erâ educación, katuetei ha opaga’ÿre mba’eve, ko’ýte imitâve aja ha ombojuapy va’erâ katupyry colegio ha universidad kuéra rupi.

9.       Ha umi Convención ha Declaración Americana he’íva ári, Paraguái upe 1990 guive, oî comprometido Convención Internacional sobre Derechos del Niño ryepýpe. Ofirmávo ko Convención, Paraguái ojagarráma obligación ombojokupytývo mayma léi oguerekóva, umi léi internacional kuéra he’íva rehe. Ha ko’â mba’e oguereko importancia ñanemandu’ávo pe Convención Derechos del Niño rehe, upépe oñe’ê rupi tekotevêha tuicha iñambue umi léi mitâ derecho rehe oñe’êva.

10.      Paraguái retâ ryepýpe guarâ katu, Leiguasu artículo 54pe ome’ê tuicháva garantía mitânguérape he’ívo:

Familia, tekoha ha Estado oguereko obligación oipytyvôvo mitânguérape okakuaa haguâ hekoitépe ha ohupyty paite haguâ derecho oguerekóva, ani haguâ ojehejarei, oñeñembosarái hese térâ katu oñevende plátare ha ojeporu. Oime raêva ikatu ojerure mburuvichápe oñecumpli haguâ ko’â garantía ha ojecastiga haguâ oimérô ocumpli’ÿva. Mitâ rehe oírô disputa, oñembovale va’erâ upe derecho ha’e oguerekóva.

11.      Oje’éma haguéicha, pe Convención mitâ derecho rehe oñe’êva, oguereko cambio tuicháva, péva he’ise ko’âga iñambue tuichaha hína mitânguéra rehe oîva manejo. Ko cambio oikóva ojehero “doctrina de la protección integral”, kóva omyengovia pe ojeheróva “doctrina de la situación irregular”pe; péva he’ise jahecha rângue mitâ ha’eha isâmbyhypy akâpete rupa, ko’âga jajuhu mitâ ha rusukuéra ha’eha tekove yvypóra ohupyty paite va’erâ derecho oguerekóva.[2] Ha iñambuévo akâ, tekotevê avei iñambue paite leikuéra opavave umi tetâ ofirma va’ekue ko tratado rupi; tekotevê avei oñemongu’e tuicha háicha tembiapo ikatu haguâ añetehápe oñerreconoce mitâ rehe, péichagua derecho oguerekoha.

12.      América ryepýpe, ko léi ñemoî porâ rehegua tembiapo, iñambue mimi ojuehegui tetânguéra rupi, katu ja’e kuaa ne’îraha osê chugui beneficio ikatu va’erâ ñamombe’u.[3] Paraguáipe, akói ojeporu upe código del menor itujáva, ojekopytýva pe ñamombe’u va’ekue “doctrina de la situación irregular” rehe. Upéicha rupi ojeporu gueteri umi léi itujáva ha sa’ive oipytyvôva mitânguérape, ha upévo ojeviola pe tratado ofirma va’ekue ko tetâ ha amo hu’âme ikatu ho’a causa Estado ati’y ári. Estado ofirmávo pe Convención Internacional, ojagarráma compromiso ombojekopytývo hese leikuéra oîva tetâpýpe.

13.      Paraguáipe oî peteî Proyecto ojeheróva Código de la Niñez y de la Adolescencia ojaprova pyrémava, katu omoneî va’erâ Poder Ejecutivo. Pe proyecto omongu’e sociedad civil guáva, tenonderâite ONG kuéra ha avei gobierno guáva, oñecambia mimi kuri tapére ojestudia hárupi, katu heta mba’e porâ gueteri ogueroike pe Convención sobre los Derechos del Niño peguare. González Macchi he’i kuri programa de gobiérnope omoneîta hague upe Código.[4] Upéicha avei, upe julio 1998pe, Comisión oho ramo guare Paraguáipe, gobierno he’i kuri omyañataha upe aprobación. Febrero 2001pe upe Código omoneîva kuri Congreso, katu ne’îra Presidente ome’ê ifirma.

C.         MITÂNGUÉRA HA UMI CASTIGO LEIPEGUA. CARCELPEGUA TEMBIASA

14.      Pe “doctrina de la situación irregular” ogueru consecuencia ivaíva léi penal ryepýpe guarâ. Añete, juez kuéra oguereko facultad oactuávo ojapose háicha ha upéicha rupi, heta jevy, ogueru perjuicio umi mitâ hembiapo vai va’ekue peguarâ. Upe febrero 2000pe, Fiscal Generalgui osê peteî informe ohechaukáva mba’e situaciónpa ojehu.[5] Pe informe oñe’ê ha ohechauka mba’éichapa oî proceso ogueraháva mitâ ha rusukuéra oîva preso Panchito Lópezpe ha omohu’âvo he’i hetave umi caso “oñemaneja vaiha”, juez kuéra guive.[6]

15.      Peteî ejemplo oñeme’êva upe infórmepe omombe’u peteî mitârusu preso okaipa ha omano va’ekue upe cárcel ryepýpe, ojeruréma hague libertad condicional 15 día okái mboyve upe cárcel. Oñemombe’u avei ojestudiávo upe caso, oî mbaitéma hague osê haguâicha upe tapicha, katu oñemombegue rupi trámite nosê jepéi ha omano upe mitâ.

16.      Upe febrero oñepyrûvo, año 2000pe okái peteî koty Correccional Panchito Lópezpe, upérô omano 7 mitârusu ha opyta kaigue reheve 28 tapicha. Upémaro Gobierno oguerova umi preso hembýva peteî Cárcel mbarete kakuaa kuérape guarâvape. Upéva causa oiko protesta ojapóva umi preso irûngue ha ifamilia kuéra, ha upe febrero el 18, oiko jey voi peteî incendio upe Cárcel ryepýpe. Ko incendio mokôiha cáusa okái jevy 16 preso ha 72 katu, hembýva gueteri upépe, ojeguerovapa cárcel guasu oîva Minas, Emboscada pe.

17.      Comisión ohórô guare Paraguáipe oguahê kuri avei Panchito Lópezpe.[7] Ha upépe oñomongeta kuri mburuvicha cárcel pegua ndive ha avei preso peteîteî ndive. Ha upe Correccional, ambue cárcel oîva Paraguáipe rehente avei ojoja; henyhê présogui ha umi mitârusu upépe oîva ojo’aripa, ojoja’ÿva humano rekóre. Ha upéicha ohecha Comisióngua ohórô guare. Ha upérô oñemombe’u Comisiónpe ojeguerováta hague hína ambue hendápe una partida mitârusu, ha upéicha añete ojejapo, CIDH ohecha porâ, una parte mitârusu kuéra ojeguerova haguére oiko rire upe incendio peteî “Centro de Educación Integral” ipyahúvape, katu ne’îra oñemoî porâmba, Panchito López akói ojeporu ha oime gueteri mitârusu ha mitâ oikóva upépe.

18.      Comisiónpe oñemombe’u umi mitârusu ojeguerova va’ekue pe Cárcel Emboscádape ohasa asyha, oñemombe’u avei mitârusu kuéra ojapoha protesta imombyry haguére igente kuéragui ha avei dos veces por día mante osê haguére hikuái okápe, una vez ohuga haguâ ha ambue jevy katu okaru haguâ hikuái. Avei oñemombe’u oî hague mitârusu ojetorturáva ha oñemoinge calabózope kakuaa kuéra ndive.[8] Comisión omomandu’a Estado paraguáyope mitârusu kuéra, menor de edad, último casoitépe aéma ikatuha oho preso, upéicha he’i Convención sobre los Derechos del Niño, ha oike va’erâ preso oñemboyke’ÿre ambue derecho oguerekóva. Upévare Estado pya’e oñeha’â va’erâ omoî porâ haguâ ko problema.

19.      Upéva ári, léi oîva Paraguáipe, mitâ ombotýmava 14 año rehe omboguapýma léi penal ha’éva opavavépe guarâ.[9] Péva pe tema rehe, Convención sobre los Derechos del Niño he’i péicha:

Estado kuéra ofirmáva guive ko documento omongu’éta tembiapo hekópe guáva ikatu haguâ oñemoî léi, reglamento, mburuvicha ha institución omba’apo teete va’erâ mitânguéra ojapóva delito rehe, térâ umi ojedeclaráva culpable rehe.[10]

20.      Pe proyecto Código de la Infancia he’i ojeporúvo léi penal oñeconsidera haguâ ha’eha mitâ, ohasa’ÿva guive18 áño. Pe proyecto ogueroike avei pe léi penal juvenil ha upéva ha’éta tembiporu ovaléva oñemoñepyrû haguâ reforma leikuéra, pyahu kuérare ojeporu va’erâva.

D.         MITÂNGUÉRA OIKÓVA CÁLLERE

21.      Jepémo avave ndoikuaa porâi, ojecalcula Paraguay ha umi ijerére[11] (upe ojeheróva Gran Asunción) oîha 15.000 mitâ kuimba’e ha kuña, omba’apóva cállepe ha ojapóva opáichagua tembiapo, omba’ejerure térâ omba’evendéva.[12] Umi mitâ omba’apóva cállepe ári oîve 200 mitâ oikóva voi calletépe, ha’ekuéra ndoguerekói mamópa oho haguâ oke.

22.      Mitânguéra ohasáva peligro ha hetavéva ko’ê ko’êre, ha’e umi ojeheróva “bebés de la calle”. Ko’â mitâkambu oguerekóva uno térâ dos años, ojehupi ambue mitâkuimba’e térâ mitâkuña jyva’ári ha omoirû hikuái isykuérape, omba’apóvo cállepe, térâ omba’ejerurévo.

23.      Pe Convención sobre los Derechos del Niño he’i mitânguéra orekoha derecho ohupytývo “peteî tenda hekopegua ikatu haguâ okakuaa hete, iñakâ, ijespíritu, heko ha avei hapichakuéra ndive jeiko kuaápe”,[13] ha nga’u piko ikatúta okakuaa porâ mitâ oîva obligado oikove térâ omba’apóva cállepe. Estado ha avei familia omoî va’erâ mitâme hemikotevê ani haguâ oñeñandu obligado omba’apóvo cállepe. Oñe’êvo ko’â mba’ére, Comisión peteî jevy he’íma va’ekue:

Estado oî obligado omoingévo ipo ha omoî mitânguérape hemikotevê ndaikatúi jave ifamilia kuéra upéicha ojapo, ani haguâ mitâ oñeñandu obligado osêvo cállepe, oga’ÿgui, térâ oikotevê rupi omba’apo ohupyty haguâ plata, térâ omonda, ýrô omba’ejerure.[14]

24.      Añete niko oî heta tembiapo Estado omoñepyrû va’ekue, peteîva ha’e pe CENAI (Centro Nacional de Defensa de los Derechos de la Infancia), katu umi mba’e nomyenyhêi hekotevênguéra oîva. Informe oñemoguahê va’ekue Comisiónpe ohechauka opa umi tembiapo omongu’éva Estado ndaha’éi suficiente osoluciona haguâ mitânguéra osêva hogapýgui rekotevê, ko’â mba’e he’ise Paraguái oviolaha compromiso oguerekóva ambue tetânguéra rovake.

E.         MITÂ OMBA’APÓVA

25.      Ojepyso rupi sogue ha mboriahu tetâpýre, Paraguáipe hetave ohóvo mitâ’i ha mitâkuña’i tekotevêva omba’apo omongaru haguâ hogayguápe térâ ikatu haguâ oike escuélape. Ha ndaipóri rupi ocontroláva ko’â mitâ’i ha mitâkuña’i ohasa necesidad ha peligro upe ha’ekuéra omba’apohápe. Ha heta oî mitâ’i térâ mitâkuña’i omba’apóva pyharekue ha umi tenda chupekuéra ombyai haguâme.

26.      Paraguáipe añete, areguivéma voínte omba’apóva mitânguéra ogapýpe, okaháre ha avei zona urbánape, ikatu haguâ omoinge plata oñemantene haguâ ifamilia. Upéicha javérô pe mitâ oî tuvakuéra poguýpe ha avei oaprende oimeraêva oficio. Katu, nda’aréi guive oñecambia costumbre oúva hikóni ha iñambuévo, ombyai mitânguérape, ko’âga hetave mitâ osêva hogapýgui omba’apo haguâ, ha upéichape heta mitâ’i ha mitâkuña’i oguereháva platami hogapýpe.

27.      Estado nocontrolái rupi mba’e situaciónpepa omba’apo ko’â mitâ, ha’ekuéra ndohupytýi umi derecho oguerekóva mitâ háicha. Ha mavave ndohechái rupi pe trabajo oikémaha ko’â mitâ’i, mitâkuña’i ha mitârusu rekove ryepýpe, iku’áre kuéra ndojekupytýi pe ambiente escolar, ha’épype ha’ekuéra mba’apohára-estudiante.

28.      Upe 1999 ryepýpe, Ministerio de Trabajo ojapo allanamiento peteî bárpe ha ojuhu upépe mitâ omba’apóva. Jepémo ko Ministerio oñeha’â hína omoî haguâ en práctica umi compromiso oguerekóva OIT ndive mitânguéra omba’apova rehegua, ko’â tembiapópe ndaipóri sociedad civil representante, ni umi institución omba’apo teetéva mitâ ndive ndoguerekói avei representante umírupi. Avave avei nomoingéi mitânguéra omba’apóvape.

29.      Convención Derechos del Niño rehe oñe’êva he’i opavave mitâ ndaikatuiha ojeporu oñegana haguâ hesekuéra plata, térâ katu oñemoinge ohasa haguâme peligro.[15] Ojaho’i rupi mboriahu ha tekotevê chupekuéra ha ndoguerekói rupi ñepytyvô Estádogui, heta oî familia omomba’apóva mitâ ohupytýmo haguâ plata. Katu, péicha ojehúrô, Estado katuete oñangareko va’erâ animo’â haguâ ojeporu vai ko’â mitâme. Péva he’ise oñemoî va’erâha léi ombohekóva mitânguéra trabajo ha toñangareko oñecumpli haguâicha umi léi oñemoîva. Tekotevê avei oñemohenda situación ohasáva mitânguéra omba’apóva ha hi’ári oike avei escuélape, ikatu haguâicha ipu’aka ha ani ohejarei estudio ogueraháva.

F.         MITÂ OJEPORU VAIPÁVA

30.      Ndojeguerekói dato Paraguáipe mitâ oñemaltrata ha ojeporu vaipáva rehegua. Upevére, umi marandu oîva he’i heta hetaveha ohóvo umi cáso. Upéicha, áño 1999 pukukue diario kuéra omombe’u heta cáso mitâ michîete ojetrata vaiha ha omanóva rehegua.[16] Upéichante avei ndajahechái Paraguáipe ojejapórô campaña ojehapejoko haguâ mitâre oikóva ñembosarái vai tetâpýpe. UNICEF omyesakâ haguéicha, umi fálla tuichavéva apytépe oî iguelta etereiha oiko haguâ cáso umi denuncia ojejapóvare, ha upéva nomokyre’ÿi víctima kuérape, ojapo haguâ; noñemoîri avei Estado rembiaporâ, ndojejapói capacitación ha noñemoîri fondo ko témape guarâ.

31.      Umi marandu ojeguerekóva omombe’u alamitâ rasa denuncia kuéra oikóva, maltrato ha abuso sexual rehegua, oikoha mitâkuña ne’îrava omboty 16 áño rehe.[17] Upéicha avei, peteî organización ndaha’éiva gobiernopegua, Luna Nueva hérava, omombe’u ko’ê reíre hetaveha mitâkuña oñembyatýva ojeporu haguâ sexualmente.[18] 

32.      Peteî estudio ojapova’ekue UNICEF omombe’u 210 cáso kuña oîva prostituciónpe, ojestudia va’ekue Paraguaýpe 1996 pukukue, 136 ha’eha menor de edad (65%). Heta ko’â mitâkuña he’i oheja manteha hóga maltrato ha abuso rupi. Hetave avei omombe’u, peteî conocido rupive oike hague tembiapo sexualpe. Hesakâiterei kakuaa kuéra ha’eha responsable ko’â menor ho’â haguâ prostituciónpe; upevarâ ojevale hemikotevêre ha oiporu hese poder económico oguerekóva. Upevére, ko’âga peve juez kuéra rembiapo ha’e ombyaty, ha upéva pevénte, ko’â oñemomba’apo ha ojeporu vaipávape; ha katu nomyesakâi ha ndocastigái umi explotador kuérape.

33.      Leikuéra ko’âgagua oheja policía, juez ha fiscal kuéra pópe oipe’a haguâ mitâkuña kuéra libertad, ha oguereko chupekuéra delincuente ramo ha ndaha’éi víctima ramo; ojegueraha Comisaría de Mujeres-pe, ha upépe opyta ou peve ojeruréva hesekuéra (ha’éva generalmente umi prostíbulo jára).

34.      Upe jave avei, haimete voi ndaikatumo’âi mitâkuña kuéra osêvo ko situacióngui. Ndojehecha porâiete voi ko’âichaguápe, ha upéva ári haimete 100% ko’âva oguereko hekovaíva mba’asy (venérea), 90% ndorekói protección SIDA cóntrape ha hetave umi hyeguasúva.[19]

35.      Ko púntope, mayma tetâ omoneî va’ekue Convención Mitânguéra Derecho rehegua, oguereko obligación “omoîvo opaichagua tembiaporâ leipegua, administrativa, social ha educativa tekotevêva, oñangareko va’erâ mitâre ani osufri perjuicio hetépe térâ iñakâme, térâ oiko hese maltrato, jeporu vai ha abuso sexual...”[20] Marandu oguahêva Comisiónpe he’i Paraguáipe noñemoîriha umi tembiaporâ ohapejokóva ko’â mba’evai; oiko uvei represión ohóva víctima kuéra cóntrape ha ndaha’éi umi abuso ojapóva cóntrape.

36.      Pe Convención Internacional voi omoî obligación Estádope oñangareko haguâ mitâre programa social rupive, ha oî haguâ prevención, ñemyesakâ, tratamiento ha observación umi mitâ oñemaltratáva rehe.[21] Ko’âva rehegua oîmbaite voi Estado rembiaporâ. Upevére, Estado ndojapói hembiaporâ umi abuso opa haguâ.

G.         MITÂ OHÓVA CUARTÉLPE

37.      Oñemombe’u Comisiónpe heta mitâ ne’îrava omboty 18 áño ojapoha hína servicio militar Paraguáipe, tetâmegua leikuéra cóntrape, he’íva ndaikatuiha ojapo ko servicio ne’îrava oguereko 18 áño.[22] Jepémo léipe he’i ikatuha algún cásope ojejapo voive pe servicio militar, oî ramo justificación ha tuvakuéra ome’ê ramo autorización, en la práctica hetave ko’âichagua cáso.

38.      Oñembyaty haguâ mitâ ha ojegueraha servicio militarpe, heta cásope oñemonkyhyje raê tuva kuérape, pe mitâ ifísico porâ ramo upe serviciorâ. Diputado pegua Comisión de Derechos Humanos, omyakâva diputada Sonia de León, ojapo peteî denuncia pública abril 2000pe, Movimiento de Objeción de Conciencia ndive, pe ñemonkyhyje rehegua, ojapova’ekue hína militar kuéra, mitâ orrecluta haguâ, táva Concepciónpe.

39.      Avei heta oî umi mitâ omanóva cuartélpe oñemyesakâ’ÿre mba’ére ha mba’éichapa justicia militar ha civil rupive. EL 14 de marzo 1996pe oñemoguahê Comisiónpe denuncia omano hague peteî soldado 15 áño oguerekóva, ojegueraha va’ekue hógagui oguereko’ÿre edad upevarâ. He’iháicha pe denuncia, ojeclara ra’e chupe oîha ojapo haguâicha pe servicio, ha upéi ojejapouka chupe umi ejercicio físico ipohýi etereíva ha upéva ári oñembuepoti vaipa ha upévare omano. Ko caso noñemyesakâi. Oñemboguata aja ko cáso Comisiónpe oñombyaty denuncia apoha ha representante del Estado ha oñeguahê peteî ñe’ême, Comisión oguerekóva hína hesápe.

40.      La Comisión Interamericana he’ise mitânguéra ne’îraha hi’aju hetépe ni iñakâme ojapo haguâ servicio militar. Ha’ekuéra noîri ojapo haguâicha umi tembiapo militar kuéra oipotáva, upéicha rupi heta oî omanóva ojeporu ramo tymbáicha imbaretekue nome’êihápe. Pe Asociación de Familiares de Víctimas del Servicio Militar (AFAVISEM) omombe’u 1989 guive 1999 peve oîha 102 mitâ omanova’ekue cuartélpe Paraguáipe.

41.      Ko’â cáso rire, oñemombe’u jey diciembre 1999 guive marzo 2000 peve omano hague jeýma mbohapy mitârusu, ne’îrava omboty 18 áño, ojapo jave hína servicio militar, ha oñemyesakâ’ÿre mba’éichapa ojehu ra’e. Hi’ári jey, mayo guive julio 2000 peve, omano cinco conscripto 18 áño oguerekóva, ojekuaa’ÿre avei mba’éichapa osucede ra’e. Mayma ko’â cásope, pe ñemyesakâ opyta justicia militar pópe, ha mba’eve nomyesakâi. Ko’â omanóva ári, año 1998 pukukue hapykuerekañy mokôi mitârusu 14 ha 15 áño oguerekóva, ojapova’ekue hína servicio militar. Ko’âga peve ndaikatúi ojekuaa mba’éicha rupípa hapykuerekañy. Juez kuéra jeporeka nomyesakâi mba’eve. Fuerza Armadagua katu he’i okañýnte hague umi mokôi soldado ha upévare ojeguerekoha desertor ramo.

42.      Peteî caso opárupi ojekuaa va’ekue ha’e peteî mitâ argentino, hérava Pedro Antonio Centurión rehegua; isy odenuncia ojegueraha hague mbaretépe hógagui 13 áño oguerekópe, ha omano peteî cuartel militar paraguáyope oguereko jave 14 áño, setiembre 2000pe. Kuñakarai Cemproniana Centurión, pe mitâ omanova’ekue sy, he’i imemby ojesecuestra hague hógagui 13 áño oguerekópe, ha’e orreclama hague ha militar kuéra he’i chupe “oguerekomaha estatura oho haguâicha cuartelpe”. Seis mése ojegueraha haguépe, pe mitâ Centurión omano ojejapi rire iñakâme. Pe bala oike iñakâre yvatéguio ha osê yvýgotyo. Militar kuéra he’i hese suicidio, ha ojopy pe mitâ sýpe ofirma haguâ kuatia ndojerureitaha autopsia,[23] upéicharô mante oñeme’êta chupe imemby retekue. Uperire ojekuaa oîha peteî certificado de nacimiento ojefalsea va’ekue; upépe oñemoî pe mitâ Centurión ha’eha paraguayo ha oguerekomaha edad (18 áño) ojapo haguâ servicio militar obligatorio; ojekuaa avei oîha upe cuartel omano haguépe Centurión,[24] cien rupi mitâ ojefalsea va’ekue avei icertificado de nacimiento, “oikotevê rupi hikuái omoîmba haguâ soldado retakue pe cuartelpe”.

43.      La Comisión oipota ojekuaa Convención Internacional Mitânguéra Derecho rehegua oproivi eteha 15 áño nombotýiva ojapo servicio militar. Artículo 38 (3)pe, ko tetânguéra léi he’i:

Estado kuéra omoneîva ko Convención, ndogueraha va’erâi cuartelpe mitâ ne’îrava omboty 15 áño. Ogueraha ramo omboty va’ekue 15 áñope, ne’îrava oguereko 18, Estado kuéra omotenonde va’erâ umi ijedad vévape.

44.      Jahecha Convención omoîha edad mínima 15 áñope, ha avei iporâveha ndojeguerahái ramo 18 áño ne’îrava oguereko. Upéichante avei Paraguaipegua léi omoî 18 áño, edad michîvéva ojejapo haguâ servicio militar. Convención Americana[25] ha avei Convención Internacional[26] omoî léi ramo itenonde ve’erâha derecho kuérape ou porâvéva. Ko principio, oje’éva avei hese “tapicha favor pegua”, ojopy Estádope oiporu haguâ umi léi oipytyvôva tapichakuéra deréchope. Upéicha rupi, la Comisión omomandu’a Paraguáipe ileikuéra apytépe ndaikatuiha omoî ojegueraha haguâ cuartélpe umi ne’îrava omboty 18 áño. Ko requisito rekovia ndaikatúi ojeporu autorización tuvakuéra ome’êva.

H.        TESÂIMEGUA ÑANGAREKO MITÂRE

45.      Umi estudio nda’aréi ojejapova’ekue omombe’u iguýre 30% Paraguái retâygua oîha mboriahuetépe; ha upéva ohupyty 55% okaháre. Ko situación opoko vai tenonderâite kuña ha mitâre. Año 80 guive tavaháre oikóva oñemantene mboriahu retakuépe, ha katu umi imboriahu etéva ojupi 15gui 21%pe.

46.      Pe crisis económica ou ombyaive Estado rembiapo tesâimegua,[27] ha tesâi jeguereko hepyve ohóvo Paraguáipe. Ko’â mba’e opoko vaíva mayma tetâyguáre, ivaive mitânguéra peguarâ. Iporâ ja’e gobierno oñeha’âha oî haguâ ñangareko reínteva kuña imemby jave ha mitâ michîete aja. Ha katu ko programa ndaikatúi oguata porâ sa’ígui plata ha heta umi funcionario.

47.      Pe población jekakuaa ndou porâi umi oiko’ivévape. Ko’â mba’e rupi jahecha hetave omano kuña imembýva ha mitâ onace ramóva. Peteî marandu ko punto rehegua he’i, cien sy omanóvagui, veinte ha’e por aborto; ko púntope ndaipóri ohasáva Paraguáipe ko regiónpe. Umi víctima, py’ÿive ha’e mitâkuña hyeguasu va’ekue oipota’ÿre ha ndoguerekóiva tekombo’e ko’â tema rehegua.[28] 

48.      Upéichante avei ndaipóri Paraguáipe programa ha servicio mitâ hasýva iñakâme rehe oñeñangareko haguâ. Ko situación ivaive 1999 pukukue oñemboty rupi umi servicio ome’êva’ekue oúvo sociedad civil ha institución Estadopegua, sa’ive oñeme’êgui chupekuéra recurso ipresupuesto peguarâ. Upéicha rupi, heta servicio oîva’ekue ou oñemboty.

I.          RECOMENDACIÓN KUÉRA

49.      Umi mba’e jahesa’ÿjo va’ekue rire, la Comisión orrecomenda Estado paraguáyope:

1.       Toñemoneî pya’eve ha tojeporúma pe Código de la Niñez.

2.       Tojejapo Convención Internacional Mitânguéra Derecho rehegua he’íva, preso jeho ha’eva’erâha último cásope mante, ha toñemoî mitâ ohóva preso rendaguâ oipotaháicha umi obligación tetânguéra omoîva ha Paraguái avei omoneîva’ekue.

3.       Toñembotýma voi ko’âgaite pe Correccional de Menores Panchito López.

4.       Toñemboguata Estado rembiaporâ oîva, anive haguâ oî mitâ oikovéva cállere.

5.       Toñemoî tembiaporâ ani haguâ ojeho léi tetâmegua ha internacionalva avei cóntrape, mitâ omba’apóva rehegua. Umi léi omoî edad mínima oñemba’apo haguâ ha he’i mba’eichagua mba’apópa ndojapo va’erâi.

6.       Tojejapo Estado rembiaporâ ha leikuéra ñemoî omañáva abuso ha explotación sexual rehe, avei toñemyesakâ mávapa ha’e umi responsable ohupyty haguâ castigo. Ko’â mba’e vai oho mitânguéra derecho cóntrape ha avei ombyai Paraguáigui henonderâ.

7.       Tojejapo léipe oîva, ndaikatuiha ojapo servicio militar umi ne’îrava omboty 18 áño; avei toñemyesakâ ha tojecastiga omanóre heta menor de 18 áño cuartel hárupi. Ndaikatúi opytarei umi mitâ omanóva ojapokuévo contra la ley pe servicio militar.

8.       Toñemoî tembiaporâ tekotevêva tesâime guarâ, peteîcha ohupyty haguâ atención enteroitépe, hetakuépe ha iporânguépe.

[ Indice| Anterior | Próximo ]


[1] CIDH; Comunicado de Prensa 18/98.

[2] Mary Ana Beloff. La Aplicación directa de la Convención Internacional sobre Derechos del Niño en el ámbito interno.

[3] Id.

[4] Heve E. Otero, Informe CODEHUPY 1999.

[6] Observación Estado paraguayo ojapóva Informe rehe.

[7] Comisión ohecha hína caso 11.666 Panchito rehegua.

[8] Defensa de los Niños Internacional, denuncia ojapova’ekue.

[9] Ley 903/91.

[10] Art. 40.3. Convención sobre los Derechos del Niño.

[11] Gran Asunción ogueroike táva ijerére oîva.

[13] Art. 27. Convención sobre los Derechos del Niño.

[14] CIDH, Informe Colombia 1999.

[15] Ar. 32. Convención sobre los Derechos del Niño.

[16] CODEHUPY, Informe 1999.

[17] Clide Soto, Informe CODEHUPY 1999.

[18] Ibíd.

[19] Rodríguez, María Liz. La Niñez en la calle, Fempress.

[20] Art. 19.1. Convención sobre los Derechos del Niño.

[21] Art. 19.2. Id.

[22] Ley 569/75.

[23] Diario Clarín, 17 setiembre 2000.

[24] Diario Clarín, id.

[25] Art. 29. Convención Americana.

[26] Art. 41. Convención Internacional sobre los Derechos del Niño.

[28] Id.