|
OEA/Ser.L/V/II.110 MARANDU
MBOHAPYHA
DERECHO HUMANO MOAKÂHA
IV
JUSTICIA
ÑEMBOGUATA HA DERECHO HUMANO KUÉRA
A. ÑE’Ê
YPY
1.
Derecho humano kuéra iñañete haguâ tetâpýpe, el Estado omohenda porâ
va’erâ pe sistema de justicia. Leikuéra tetâmegua ndive oguata va’erâ
umi compromiso internacional kuéra, Estado omoneîva’ekue derecho humano oñedefende
haguâ; ko’âva ideprovecho haguâ tetâygua kuérape, umi ojepoko vaíva ideréchore
oguerekóva’erâ moôpa oguahêta ojerure justicia nosaingóiva avavére ha
ndojero’áiva avave ládope. 2.
Iñañete haguâ avei derecho humano kuéra, tekotevê upe sistema de
justicia oñeorganiza ha ofunciona hekópe, he’iséva togarantiza mayma tapichápe
oikotaha hese cáso, oñemaña’ÿre hova térâ ibolsillo rehe, ha oñeme’êtaha
solución iproblémape peteî tiempo ipukuete’ÿvape. Upéicha ndoikói ramo,
pe justicia ñenega ha’e jevýtama peteî violación derecho humánore. Ilegítimo
haguâ peteî sistema judicial, odependéta capacidad pe aparato estatal oguerekóvagui
ombohováivo violación oikóva derecho humánore. 3.
La Comisión he’íma va’ekue tuichaite importancia oguerekoha Poder
Judicial iñañete haguâ derecho humano kuéra; péicha oñe’ê: ...Poder
Judicial oñemoî oñangareko haguâ derecho ha garantía kuéra rehe, ha ha’e
órgano tenondetegua ojeprotege haguâ derecho humano kuéra.1 B. MBA’ÉICHAPA
OÎ SISTEMA DE JUSTICIA PARAGUÁIPE
4.
Oñembopyahúvo Leiguasu Paraguáipe, 1992pe, ojehecha tekotevêha oñecambia
heta léi oúva siglo 19 guive. Ko’â ñembopyahu apytépe, peteî umi iñimportantevéva
oguereko relación sistema de justicia ndive. Ko’âva ryepýpe oñepyrû oñembopyahu
sistema penal, jahechátava ko’ápe. Añete, Leiguasu pyahu ogueru heta garantía
sistema penal ryepýpe, ndaipóri va’ekue Constitución ambuépe, ha péva
ha’e peteî cambio ipypuku ha ipositívova. 5.
Jaike mboyve jahesa’ÿjo umi leikuéra ipyahúva, la Comisión he’íta
mba’éichapa ohecha sistema de justicia ñemongu’e ko’âga. En general oñedenuncia
sistema de justicia oguerekoha problema guasu corrupcióngui oúva.2 Upevére, Jurado de
Enjuiciamiento omongúi 22 juez añónte, oñemoî ypy guive ojapo 8 áño.3
La Comisión ohecha leikuéra ipyahúva rupive, ko’âga jahesa’ÿjótava, oîha
peteî cambio tuicháva sistema de justiciape, ikatúva omoporâve pe sistema
calidad. Ha katu tekotevêta umi encargado omoîva’erâ en práctica la
reforma, ha en general autoridad kuéra tetâmegua, omoirû mbarete ko proceso,
ha toñemoî mecanismo hesakâva ha iñañetéva oñemongúi haguâ umi juez
ho’áva corrupciónpe térâ ambue causa omerecéva ojeity haguâ. 6.
La Comisión ohesa’ÿjóta ko’âga leikuéra oñembopyahúva ko’âga
peve, ha umíva apytépe oî Código Penal pyahu, Código Procesal Penal, Ley
Orgánica de la Policía ha Ley Orgánica del Ministerio Público. Oî pendiente
ojekuaauka haguâ Código de la Ñiñez y Adolescencia.4 7.
Código Penal pyahu he’i léi omandapa va’erâha ha ndaikatuiha
ojeporu ha’e osê mboyve oikova’ekuére. Nopermitíri ojeporu cáso ojojoguáva
rehe; ha ohapo’o responsabilidad objetiva; ha avei derecho penal del autor
oñehenóiva.
Código pyahu oipe’a ambue oîva’ekuégui; mba’evai ojapóva ojaposetéguinte
ojapoha, ndaiporiha justificación, ndaipóri acusación. Ko’âga,
oñembopyahúvo,
Fiscal ohechauka va’erâ pe tapicha ojapohague ivaíva, ndaha’éi upe
tapicha ohechauka va’erâ ndojapói hague ha ha’eha inocente. 8.
Código Penal ipyahúva, Leiguasu oipotaháicha, oipe’áma castigo apytégui
pena de muerte ha tetâgui ñemosê, avei pe cadena perpetua oje’eha. Castigo
tuichavéva ikatu oho 25 áño pevénte, ha omoî ikatuha oñembokoty rângue
ojeporu ambue castigo, péicha multa térâ suspensión condicional. La Comisiónpe
guarâ iporâ ko’â cambio ha oho artículo 8(2)pe Convención he’íva ndive
ojereroviave va’erâha inocencia. 9.
Código Procesal Penal ipyahúva5
ojeporu umi proceso oñepyrûva 1º de marzo 2000pe guive rehe6. Umi proceso oñepyrûva’ekue
upe fecha mboyvére ojeporúta gueteri pe Código itujáva. Ko Código pyahu
ogueru, umi mba’e pyahu apytépe, pe juicio oral, ñe’ê rupiguáva. Proceso
itujáva oguereko mokôi páso: investigación (ñemyesakâ) ha juicio (ñehakâ’i’o)
ha peteî juez ojapo mokôive mba’e. Ko ipyahúva omoî mbohapy momento:
preparación (ombosako’íva), intermedia (mbytepegua) ha final (ipahapegua). 10.
Ko sistema pyahúpe, pe preparatoria opyta paite Fiscal cárgope ha
ogueroike jehapykuere reka, ñemyesakâ mba’evai oikova’ekue. Ko etápape pe
víctima ikatu oñepresenta querellante ramo. Ko etapa preparatoria ndaikatúi
ipukuve seis mésegui, ha juez penal térâ de garantía ndaikatúi omoinge ipo
pype; ikatúva ha’e oguereko hesápe, umi garantía del proceso oñecumpli
haguâ. Ko etapa oguahê hu’âme opresentávo fiscal pe acusación. 11.
Etapa mbytepeguápe ikatu oñecuestiona pe acusación opresentáva
Fiscal; ikatu ojapo defensor térâ pe víctima; ikatu avei ojapo ambueve jerure
noîriva Fiscal mba’épe. Ko discusión oiko peteî aty público ha ñe’ê
rupiguápe, oñehenóiva audiencia preliminar (iñepyrûmbypeguáva); upéva
rire Juez de garantías he’íva’erâ oaceptápa terâpa nahániri pe
acusación. 12.
Ojeaceptárô pe acusación, oñepyrû etapa final (ipahapegua), ha’éva
pe juicio oral ha público (ñe’ê rupigua ha opavave rovake). Juez ko’ápe
oikéva ndaha’eva’erâi pe Juez de garantías, oîva’ekue etapa anteriorpe.
Umi delito ndohupytýiva 5 año de cárcelpe guarâ juez ha’e peteînte. Umi
delito ohasáva 5 áñope guarâ katu, juicio oîva’erâ tribunal de Sentencia
cárgope, oguerekóva mbohapy Juez. 13.
Ministerio Público (Fiscalía reheguápe), oñembopyahupa hembiaporâ
kuéra,
hendatee institución háicha, moôpa oike poderes kuéra apytépe, ha misión
oguerekóva. Umi pyrenda ypyete ko institución ko’âga oguerekóva ha’e:
Judicialidad, Autonomía, Organización Propia, Control de Legalidad
Privilegiado, Permeabilidad ha Representación Social. 14.
Upéicha avei, derecho humano ojeprotege haguâ, Corte Suprema de
Justicia omoî peteî Unidad de Derechos Humanos, Poder Judicial ryepýpe. Ko
Unidad rembiaporâ apytépe oî omañava’erâ mba’éichapa Juzgado ha
Tribunal kuéra tetâpypegua omoañete derecho humano; ha’e avei peteî órgano
de investigación ha consulta, juez kuéra ha mayma funcionario poder judicialpe
omba’apóvape guarâ, ha tetaygua kuérape guarâ avei; hembiaporâ avei
ha’e información, ombohovái haguâ ñeporandu oúva tetâpýgui ha ambue
tetânguéragui;
ojapova’erâ capacitación ha tekombo’e, ocoordina va’erâ pytyvorâ oúva
ambuekuéra tetâgui ha umi derecho humánore omba’apóvagui. Ko Unidad
rembiaporâ ndaha’éi umi denuncia peteîteî ojapóva ha ndojapova’erâi
juez rembiapo teéva. 15.
La Comisión Interamericana ohecha ipositivo eterei cambio oikóva
leikuérape;
ojeheja peteî proceso penal inquisitivo (oheka ha ojepovyvýva), el mismo juez
ohekahápe las pruebas ha avei oñepronuncia hese kuéra; ojehasa ambue proceso
acusatóriope, Fiscal ohekahápe las pruebas ha ojapo acusación, juez katu
ohuzgántema. La Comisión ohecha ko’â cambio tekotevêha ojekuaauka
tekombo’e rupive, fiscal, juez ha policiape guarâ, peteîteîva oikuaa porâ
haguâ hembiaporâ ha ojapo haguâ hekopete; ha avei tetâygua kuérape guarâ,
oikuaa haguâ umi aspecto positivo oguerúva pe Código ñemoambue. Añete,
ojehu por ejemplo umi tetâ peichagua cambio oiko haguépe, heta jevy ojepoi reínte
mba’evai apoharégui noñembyatyi rupi prueba icóntrape térâ pe Fiscal
ndojapói rupi acusación hekopeguáva. Ko’â mba’e ogueru umi tetâ rupi crítica
sistema pyahu cóntrape, Fiscalía cóntrape rângue ndojapóire hekópe
hembiaporâ. C. JEROVIAUKA
KUÉRA HA PROCESO HEKOPEGUÁVA
16.
Jepémo ko’âga omanda Leiguasu 1992pe osêva’ekue ha umi leikuéra
ipyahúva jahecha ramóva, oî gueteri Paraguáipe problema juez kuéra ijehegui
ha oporombojoja haguâ; ko’â mba’ê ou ombyai umi garantía oîva oiko haguâ
proceso hekopeguáva. 17.
La Comisiónpe oguahê crítica mba’éichapa oñeorganiza poder
Judicial, ha mba’éichapa ojeporavo juez kuéra, oñembopyahu rire Leiguasu.
Ko púntope oje’e política partidaria ojeguerekove hague tesa renondépe oñemoî
haguâ umi juez ha fiscal kuéra.7 18.
El Estado ko púntore, observación Informe rehe ojapovápe, péicha
he’i: “oîhaguéicha proceso, ojeporavo ha oñemoî haguâ umi ministro de
la Corte Suprema de Justicia ha ambue funcionariokuéra gobiernopegua, ojejapo
he’ihaichaite Constitución, leikuéra ha reglamento kuéra. Ministro de la
Corte ha Fiscal General oñemoî haguâ oguereko participación Magistratura
Consejo, Senado ha Poder Ejecutivo, ñomoirûme ha tesápe jeguerekópe, he’iháicha
artículo 3 Leiguasúpe”. 19.
Leiguasu ipyahúva tuicha importancia ome’ê Ministerio Públicope, omaña
haguâ oñecumplípa garantía kuéra oîva Constituciónpe. Sin embargo, jepeve
aréma oguata oúvo ko reforma oikova’ekue, oje’e Comisiónpe Ministerio Público
ikatuha oguerekove tembiaporâ delitokuéra ñemyesakâme, tenonderâite narcotráfico
reheguáva, viru ojejohéiva, contrabando ha auto kuéra ñemonda reheguáva8. Avei, oñecontrola haguâ
garantía judicial ojeviolárô, oî organización no gubernamental kuéra mante
ha tetâygua kuéra. Ko púntore péicha el Estado omoguahê observación Infórmepe
guarâ: “oguereko conocimiento umi unidad oîva Fiscalía General ryepýpe,
por ejemplo Unidad de Delitos Económicos, ojapoha oúvo investigación oñemyesakâ
ha ojeprocesa haguâ heta funcionario gobiernopegua corrupción kuérehe, oñemboviru
hetáre hekope’ÿ, oipuru vaíre Estado plata, viru jejoheikuére, hamba’e;
oîma caso osêmbotaha sentencia”. 20.
Ko’â mba’e ykére avei ojekuaa pe Defensa Pública organización
pyahu ndojejapo porâi hague; oguereko 70 abogádonte tetâ tuichakuépe guarâ;
péva ohechauka Estado no cumpliriha iñobligación omoîvo suficiente defensa
reínteva. Hi’arive, la Defensora General he’i heta tapicha noguahêiha ko
Defensa Públicape ndoikuaágui.9
He’ise, ojehekombo’e va’erâ la gente oikuaa haguâ oîha ha mba’épa
hembiapo Defensa Pública. D. TEKOSA’Ÿ
REHEGUA
21.
Mokôi problema tuichavéva opokóva Paraguáipe tapichakuéra libertad
rehe ha’e: oñedetene oñecumpli’ÿre umi requisito oîva léipe; ha
ojerereko areterei prisión preventívape. Mokôive
problema oikuaa la Comisión ojapokuévo visita, ha uperire avei oguahêve
chupe marandu hesegua. 1.
Ñemonambi hekope’ÿ rehegua 22.
Convención Americana omoî artículo 7(2)pe: “avavégui ndaikatúi
ojepe’a ilibertad, ndaha’éirô umi causa oîva de antemano Leiguasúpe ha
forma upépe he’iháicha mante, térâ avei léi ojejapóva umíva he’iháicha.
Artículo 7(3)pe avei pe Convención he’i “avave ndaikatúi oñedetene rei térâ
oñemondo cárcelpe”. 23.
La Corte Interamericana de Derechos Humanos omyesakâ va’ekue pe artículo
7 de la Convención: Omoî garantía especial ramo, inciso 2 ha 3pe, ndaikatuiha oiko ñemonambi térâ ñembokoty lei’ÿre térâ oimeháicha reínte. Oîva’erâ léipe umi causa, caso térâ circunstancia; léipe avei oîva’erâ pe procedimiento mba’éichapa ojepoko ýrô ojejoko va’erâ pe libertad. Procedimiento arbitrario térâ oimeháicha reínte katu hína pe oikokuévo ndorrespetáiva tapicha humánope.10 24.
Leiguasu Paraguáipegua artículo 12pe ogarantiza libertad peteîteî
tapicha oguerekóva; mokôi hendáicha añónte ikatu ojepoko ilibertad rehe,
he’i avei: kuatia ome’êro mburuvicha upevarâ oîva ha ojejapyhy ramo ojapo
javete mba’evai omerecéva castigo tetepegua. 25.
Jepémo upéicha oî Leiguasúpe, Código Procesal Penal pyahu ombohetave
umi caso ikatuhápe oñedetene peteî tapichápe. Upevarâ pe Código omoî detención,
ojapokuaáva Fiscal umi caso código ombohysyívape, ha avei aprehensión,
ikatúva ojapo Policía, orden judicial’ÿre jepe. Upéicha, artículo 239pe
he’i pe Código: Artículo
239. Jejapyhy rehegua. Policía
Nacional ikatúta ojapyhy mayma tapichápe, orden judicial’ÿre jepe, ko’â
cásope: 1.
ojejuhu ramo ojapo javete delito térâ ojepersegui ramo ojapopáre upe
mba’e; 2.
okañy ramo cárcelgui térâ oimeraêva tenda detenido oî hágui; 3.
oî ramo señal suficiente oparticipa hague peteî delito apópe ha ha’éva
caso ijahápe detención preventiva. Upéichante
avei, delito oiko javete ramo, oimeraêva persona ikatúta ojapyhy pe hembiapo
vaívape ohapejoko haguâ consecuencia ivaivéva. Upe tapicha ojejagarráva oñentrega
va’erâ enseguida mburuvicha hi’aguîvévape. Policíagua ojagarra ramo,
oikuaauka va’erâ Fiscal ha Juezpe seis hora ryepýpe. 26.
Jahecha háicha, pe Código ombohetave umi caso ikatuhápe oñedetene
peteî tapicha orden judicial’ÿre; upevarâ oiporu pe ñe’ê he’íva “oî
ramo señal suficiente oparticipa hague delito apópe”. Ko artículo ikatu
ojeporu hetaiterei cásope. Tekotevê ojerrespeta Leiguasu ha Convención
Americana; upéicha rupi, juez ha mayma funcionario oiporúva ko artículo,
tekotevê hesakuaitépente oiporu ko Código omoîva, ani haguâ osê Leiguasu
he’ívagui ha ñe’ême’ê Estado paraguayo tetânguéra ndive
ojapova’ekuégui. Upéicharô oikóne detención oiko javete delito mante, térâ
orden judicial upevarâ oî jave mante. 27.
Ko púntope ojekuaauka va’ekue Comisiónpe, “derecho libertad
jeguerekópe, jepémo oñemoañete Leiguasúpe ha umi ley penal kuérape,
ojeviola jevyevy sospecha kuérente, omba’evai apohague; ko’â cásope
oje’e ikatuha ojejapo, naiporâi ramo jepe, oñerairô jave delincuencia ivaivéva”.11
En la práctica umi tapicha oñedetene orden judicial’ÿre, oî rupi
sospechante. Tembiecharâ
oñemoî: Operativo
“Ñemopotî” Oiko
Valle Pucú-pe, Areguá, agosto pahápe año 2000pe. “Ojejoko”, oñedemora,
50 tapicha rupi, oguereko haguére antecedente penal. Pe jejoko ojapo ijeheguínte
la Policía, ojekuaauka’ÿre Fiscalpe ni Juez en lo Penalpe, oñecumpli’ÿre
umi requisito oñekotevêva Policía Nacional ojapo haguâ upe aprehensión (jejagarra,
jejapyhy), ha oguereko’ÿre kuatia ome’êva mburuvicha upevarâ oîva. Ko
operativo ha’e peteî procedimiento ndaikatúiva ojejapo oîhápe Estado de
derecho; ivaivéntema ha’égui Comandante de la Policía Nacional voi pe
ojapoukáva ha omyakâ Jefe de la Policía del Departamento Central Comisario
Adelio Gray. Heta
campesino oñedetene ha oñenupâ vaipa. Oñedetene
haguâ campesínovape, umi órden oñeme’êva nde’íri umi oñedeteneva’erâ
réra; upéicha rupi umi mburuvicha oike ojagarra oîva guive peteî hendápe,
oikuaa’ÿre mávapa hina pe oñedetenéva. Ko’âicha jave ojeporu violencia
vai, ojehu haguéicha Caazapápe; upépe oî kuri herido ha opêva, ojetorturáva,
kuña oñemaltratáva ha peteî hyeguasúva oproduci chupe aborto. Ko’â
mba’e oikuaauka kuri opavaitépe la Federación Nacional Campesina ha oñepresenta
avei Comisión de Derechos Humanos Senadopeguápe ha Fiscalíape. Oiko ñembojovake
Autoridad Policial kuéra ndive ha katu ko’âga peve ndaipóri procesado ni
condenado. El
10 de agosto ko áñope, umi víctima oho jave hina Paraguaýpe mokôi camiónpe
mayma documentación oñekotevêva reheve, opresenta haguâ idenuncia, ojejoko
chupekuéra cruce Coronel Oviédope, oje’e por orden del Ministro de Obras Públicas
y Comunicaciones uperô guare, José Alberto Planás, hendape’ÿ ha contra
toda ley; ha umi tapicha upépe opytava’ekue, upe ka’arúpe osufri jey peteî
represión, ani haguâ oguahê Paraguaýpe ha ojapo upe denuncia; upevére, heta
sacrificio pa’ûme oguahê hikuái Paraguaýpe ha ojapo demanda, ko’âga
peve ndoguerekóiva proceso judicial.12 2.
Ñembokoty arekue rehegua 28.
Peteîva umi problema ivaivéva ojuhu va’ekue la Comisión Paraguáipe
ha’e umi preso ndoguerekóiva condena, ohupytýva 90% ári umi privado de
libertad apytépe. Ko’âva rupi oñeñe’ê vai administración de justicia
rehe, ndoguerekóiva, heta tetâygua ohecha háicha, capacidad ojapo haguâ pe
justicia ipya’éva ha iporâva, la sociedad ojerure háicha. 29.
Ko púntore imandu’ávo el Estado, observación omoguahêvape Informe
rehegua, he’i “oñepyrû guive ojeporu Código Penal Procesal ipyahúva,
oguata porâve justicia penal, osê rupi condena procedimiento mbykýva rupive;
avei 38% umi ojeprocesávape oî en libertad ha 25%nte oî prisión preventívape”. 30.
Ja’éma haguéicha kuri, ha denuncia oguahêva Comisiónpe upéicha
he’i, oî detención ojapóva la Policía orden judicial’ÿre ha ndaha’éiva
oiko javete pe delito. Ko’âva
ofacilita oiko haguâ tortura ha ñembosarái vai ojoja’ÿva humano rekóre,
umi tenda oñedeteneha rupi. Uperire oiko hese proceso judicial ipuku etereíva;
umi rupi juez kuéra oguereko hetaiterei expediente ndaikatúiva ohechapa, ha
avei pe defensa opyta umi defensor público pópe, hembypáva chupe trabajo; péicha
rupi umi proceso, especialmente imboriahúva reheguáva, ndoku’éi ha ipuku
heta áño, pe detenido oî aja prisiónpe. 31.
Consecuencia ko’â mba’e oguerúva ha’e umi cárcel henyhêmba présogui
ha ijapytépe hetaiterei umi ndoguerekóiva condena; ko’â mba’e la Comisión
ohecha hesa tee rupi visita ojepova’ekuépe Cárcel de Tacumbúpe,
Correccional de Menores Panchito López, Cárcel de Mujeres El Buen Pastor,
Penitenciaría de Encarnación, Comisaría kuñanguéra oîha Encarnaciónpe ha
Cárcel de la Comisaría Policial de San Pedro. La Comisión oñe’ê tapicha oîmava
preso siete áño ipíko condena’ÿre ndive. Ojuhu avei umi ohasámava setenta
áño ndoguerekóiva condena, jepémo leikuéra he’i nda’upéicha va’erâiha. 32. Convención Americana nopermitíri preso jeho lei’ÿre ha oimeháicharei. He’i avei proceso oiko va’erâha voimi térâ tojepoi pe preso oîvagui. Upéva he’ise oîkuaaha en libertad oiko aja pe proceso; ha pe preso ñeime preventivo ha’eha sapy’arei ramo guarânte, ndaha’éi castigo; upévare oñemoî va’erâ algunos cásope guarânte, ha ndaikatúi ipukuetévo. 33.
Ndapéichai ramo, ojehóta principio de inocencia cóntrape. Ko principio
he’i oî ramo jepe pe tapicha privado de libertad proceso oiko aja, léi
renondépe osegui ha’e inocente. “Convención Americana artículo 7(5)pe
ojerure oñepyrû vove pe proceso ha oî vove pe tapicha detenido, tekotevê
ramo oî privado de libertad, pe juicio oikova’erâ enseguida térâ oñeha’arôite’ÿre...”13
Ohasa rire upe tiempo, el Estado ikatu osegui pe proceso pero según upe artículo
pe acusado oñemoîva’erâ en libertad. 34.
Ohasa ramo pe plazo razonable, pe detención preventívagui oikóma peteî
castigo itenondéva; péva oho derecho mayma tapicha oguerekóva cóntrape,
ojeguerekóva chupe inocente ramo nahesakâi aja ha’eha culpable léipe guarâ,
oîháicha artículo 8(2)pe Convenciónpe. Upe
sentídope, la Corte Interamericana de Derechos Humanos he’iva’ekue pe plazo
razonable ñemoî ha’eha “por no umi acusado oiko areterei acusación poguýpe
ha upéva oñemyesakâ pya’emi haguâ”. Péicha
omoî va’ekue upe Corte Interamericana: Ko
Corte ohechaháicha, principio de inocencia ñasuponévo oî hina ipype umi
garantía judicial; ja’e hina peteî tapicha ha’eha inocente noñedemostrái
aja ha’eha culpable. Artículo 8.2 Convenciónpe oje’évagui osê obligación
oguerekóva Estado ndopokóivo libertad rehe, tekotevête ramo mante, ojejapo
haguâ investigación ha por no okañy, porque prisión preventiva ha’e
sapy’areírô guarânte ha ndaha’e va’erâi castigo. Ko’â mba’e oî
leikuéra internacionalpe oñangarekóva derecho humánore, por ejemplo Pacto
Internacional de Derechos Civiles y Políticospe; ko’âva he’i prisión
preventiva ndaha’e va’erâi regla general (art. 9.3). Péicha’ÿrô ha’éta
injusticia pe libertad jepe’a hi’arevéva castigo ikatúva oguerekógua
sapy’a osêrô condenado. Ha’etéta oikóma voi castigo osê mboyve
sentencia, upéva oho umi pyrenda ypyete derecho oguerekóva cóntrape.14 E.
TORTURA REHEGUA
35.
Heta disposición oî léi Paraguáipe ohóva tortura cóntrape. Paraguái
omoañete va’ekue pe Convención contra la Tortura y otros Tratos o Penas
Crueles, Inhumanos o Degradantes.15 Código
Penal ipyahúva omoî delito ramo tortura ha ñembosarái vai tapicháre. Upevére,
ha oñemombe’u háicha la Comisiónpe, pe tortura ha’e peteî problema
tapiaite cárcel hárupi ha comisaría kuérape. 36. Peteîva umi mba’érepa ko’â mba’e ojehu, ha’éta hina oî gueteri rupi policía ha militar kuéra apytépe umi funcionario ojehekombo’e va’ekue escuela strossnistape.16 Ko púntope la Comisión he’ise iñañete paite haguâ derecho humano kuéra, tekotevê peteî sistema enteroite ojehekombo’ehápe democracia participativa ojerure háicha. He’ise upéicharô tekotevêha peteî ñembopyahu ipypukúva policía ha militar kuéra apytépe; tekotevê ojehekombo’e democracia ha derecho humano pyrenda teépe. Tekotevê voi iñambue pypuku ko’â institución, oguerekógui pe cadena de mando ha heta jevy ndojekuaái mávapa ha’e responsable tembiapo vai oikóvare. 37.
Marandu oguahêva Comisiónpe he’i policía kuéra ha’eha tenondete
responsable umi tortura oikóva rehe; ko’âva ojejapo principalmente umi
Comisaría policialpe. Umi caso la prensa omombe’úva apytépe oî peteî mitârusu
de 27 año oñedetene va’ekue peteî barrera policialpe oguejykuévo colectívogui;
oñemoinge patrullera policialpe ha oñenupâ vaipa iñakâ rupi. Al día
siguiente, el 16 de enero 1999pe, omano umi golpekuégui 17. F.
CÁRCELPE JEIKO REHEGUA
38.
Peteî informe de la Defensoría General omombe’u háicha, ombyaty rire
mayma informe ojapóva defensoría kuéra jurisdicción penal pegua, 1998pe oîva’ekue
155 preso oguerekóva condena; umi oîva procesado hina katu ohupyty 2111.
He’ise, cárcel kuérape Paraguáipe oîta amo 93,2% rupi detenido ojevioláva
iderecho a la libertad personal.18 39.
Entero oikuaa mba’éichapa ohasa asy umi oîva cárcelpe Paraguáipe.
Visita ojapokuévo Paraguáipe la Comisión ohecha autoridad kuéra oñeha’âha
omoî porâmive haguâ umi preso rekoha, oiko haguéicha alguna mejora Cárcel
Tacumbúpe ha Buen Pastorpe.19
Ha katu ja’e manteva’erâ sistema carcelario osufriha hina tuicháva crisis
, ojeruréva ndaha’éi leikuéra ñecambia añónte. 40.
Umi problema tuichavéva apytépe, la Comisión ojuhu ivisítape
Correccional de Menores Panchito López; upépe oî umi menor de edad
ojo’aripa ha péva ndaikatúi upéicha; avei cárcel Encarnación pegua,
ndoguerekóiva asistencia médica. Mokôive ko’â tenda ovisita la Comisión oî
aja Paraguáipe. Panchito López problema rehe ñañe’ê pukuvéta capítulo
Derechos de la Niñezpe. Ha katu la Comisión imandu’ase ko’ápe, jepe oikóma
mokôi incendio omano haguépe 12 interno pe Panchito Lópezpe, ha jepémo
autoridad kuéra ko Gobierno pegua ha ambuekuéra Gobierno peguare avei, oñecompromete
va’ekue pya’ete ombotývo, ha Gobierno ko’âgagua omoñepyrû voi ko
tembiapo, ogueraha ramo kuri heta internope oñemoî ramóva Centro de Educación
Integralpe, ko Correccional Panchito López osegui ofunciona ha oî gueteri
ipype mitârusu detenido. La Comisión ohecha ndaikatuivemaha ipukuve pe plazo oñesoluciona
haguâ ko problema. 41.
Cárcel Encarnación pegua rehe ñañe’êvo, peteî informe oguahê
va’ekue Comisiónpe omombe’u pe tenda oguerekoha capacidad 190 interno
peguarâ ha ha’e peteî edificio oguerekóva 50 año; “sa’i espacio
oguereko ha ndaipóri planificación”. Upéichante avei, peteî informe upe
establecimiento voi ojapova’ekue he’i, julio 1999pe, 312 interno apytépe,
243 ha’e kakuaa, 64 mitâ ha 8 kuña. Umi menor de edad oîva guive Cárcel
Encarnaciónpe ha’e procesado. Kuñáva oî 7 procesada ha peteî condenada;
kakuaáva apytépe katu oî mbohapy condenado ha 240 procesado. 42.
Pe situación omombe’úva Director carcelpegua ohechauka mba’eichaite
pevépa noñecumplíri umi compromiso internacional cárcel rehegua. Tenonderâite
voi pe ojo’apa hetágui. Mokôiha, hetaiterei procesádonteva, ha mbohapyha
areterei ojeguereko detenido condena’ÿre. 43.
La Comisión oguereko en cuenta Código Penal ha Procesal Penal oñembopyahúva
ha ogueroikéva umi disposición ikatúva osoluciona heta problema cárcelpegua.
Ha katu
ojehecha avei ndogueru mo’âiha voieténte resultado porâ heta umi disposición
pyahu. Oî por ejemplo umi Juez de Ejecución Penal noñemoîmo’âiva gueteri;
ha’ekuéra omaña va’erâ kuri umi condenádova derecho kuéra rehe ha
ocontrola va’erâ mba’éichapa oñemboguata pe cárcelpe jeiko 20. La Comisión
ohecha importancia oguerekóva leikuéra ñembopyahu, ha katu tekotevê leikuéra
rupive avei ojekuaauka umi derecho oguerekóva víctima kuéra ha testigokuéra. 44.
Omoguahêvo Comisiónpe observación ko Informe rehegua, Estado paraguayo
he’i oñemoîma hague umi Juez de Ejecución jurisdicción Capitalpe guarâ ha
avei ambue cinco circunscripciónpe guarâ. Umi noñemoîri gueteri hárupi,
he’ive, péina Magistratura Consejo oiporavo hína mbohapy hapy umi candidato.
Estado omombe’u avei Ministerio Público oguerekoha peteî Programa especial
de Protección de Víctimas y de Testigos; pe Atención a las Víctimas oguereko
médicos, psicólogos ha asistentes sociales, omombe’u. La Comisión ohecha
ipositivoha ko’â avance. G.
RECOMENDACIÓN KUÉRA
45.
Umi consideración ojapóma va’ekue ári, la Comisión Interamericana
orrecomenda Estado paraguáyope: 1.
Tomoî tekotevêva ikatu haguâicha pe sistema procesal penal ipyahúva oñemoîma
en práctica pya’e ha añetehápe. 2.
Toasegura iñañete haguâ umi garantía proceso porâ rehegua, oipota háicha
Convención Americana. 3.
Tojejapo ikatúva oiko porâve haguâ umi oîva cárcelpe tetâpýpe, ha
toñemboty enseguida pe Correccional Panchito López. 4.
Umi proceso penal kuéra toiko peteî plazo ipukuete’ÿva ryepýpe. 5.
Pe principio de inocencia ta’iñañete en la práctica, ani haguâ
avave oî preso proceso aja, ndaha’éiramo umi caso opermitihápe derecho
internacional. [
Indice| Anterior | Próximo ]
1
CIDH, Informe 1998. 2
Cf. Garantías judiciales ha debido procésope oje’éva. 3
Ultima Hora, 6 marzo 2000. 4
Cf. Capítulo Derechos de la Niñez rehegua. 5
Ley Nº 1286/98. 6
Upéicha he’i Ley de transición Nº 1444/99. 7
Luis Escobar Faella, Informe CODEHUPY 1999. 8
Luis Escobar Faella, Id. 9
ABC Color, 8 julio 1999. 10
Corte IDH, Caso Gangaram Panday. 11
Id. 12
Raquel Talavera, Informe CODEHUPY 1999. 13
Maier, Julio B.J. Derecho Procesal Penal. Tomo I, pág. 537. 14
Corte IDH Caso Suárez Rosero, Sentencia de 12 de noviembre, 1997. 15
Paraguay omoañete ko Convención el 12 de marzo 1990pe 16
Nelson García Ramírez, Informe CODEHUPY 1999 17
Cesar Báez Samaniego, Informe CODEHUPY 1999 18
Id. 19 Comunicado de prensa 23/99 |