OEA/Ser.L/V/II.110
Doc. 52
9 jasyapy 2001
Original: Castellanope

MARANDU MBOHAPYHA DERECHO HUMANO 
KUÉRA REHEGUA
PARAGUÁIPE

MOAKÂHA IV 

JUSTICIA ÑEMBOGUATA HA DERECHO HUMANO KUÉRA

 

A.            ÑE’Ê YPY

 

1.          Derecho humano kuéra iñañete haguâ tetâpýpe, el Estado omohenda porâ va’erâ pe sistema de justicia. Leikuéra tetâmegua ndive oguata va’erâ umi compromiso internacional kuéra, Estado omoneîva’ekue derecho humano oñedefende haguâ; ko’âva ideprovecho haguâ tetâygua kuérape, umi ojepoko vaíva ideréchore oguerekóva’erâ moôpa oguahêta ojerure justicia nosaingóiva avavére ha ndojero’áiva avave ládope.

 

2.          Iñañete haguâ avei derecho humano kuéra, tekotevê upe sistema de justicia oñeorganiza ha ofunciona hekópe, he’iséva togarantiza mayma tapichápe oikotaha hese cáso, oñemaña’ÿre hova térâ ibolsillo rehe, ha oñeme’êtaha solución iproblémape peteî tiempo ipukuete’ÿvape. Upéicha ndoikói ramo, pe justicia ñenega ha’e jevýtama peteî violación derecho humánore. Ilegítimo haguâ peteî sistema judicial, odependéta capacidad pe aparato estatal oguerekóvagui ombohováivo violación oikóva derecho humánore.

 

3.          La Comisión he’íma va’ekue tuichaite importancia oguerekoha Poder Judicial iñañete haguâ derecho humano kuéra; péicha oñe’ê:

 

...Poder Judicial oñemoî oñangareko haguâ derecho ha garantía kuéra rehe, ha ha’e órgano tenondetegua ojeprotege haguâ derecho humano kuéra.1

 

B.            MBA’ÉICHAPA OÎ SISTEMA DE JUSTICIA PARAGUÁIPE

 

4.          Oñembopyahúvo Leiguasu Paraguáipe, 1992pe, ojehecha tekotevêha oñecambia heta léi oúva siglo 19 guive. Ko’â ñembopyahu apytépe, peteî umi iñimportantevéva oguereko relación sistema de justicia ndive. Ko’âva ryepýpe oñepyrû oñembopyahu sistema penal, jahechátava ko’ápe. Añete, Leiguasu pyahu ogueru heta garantía sistema penal ryepýpe, ndaipóri va’ekue Constitución ambuépe, ha péva ha’e peteî cambio ipypuku ha ipositívova.

 

5.          Jaike mboyve jahesa’ÿjo umi leikuéra ipyahúva, la Comisión he’íta mba’éichapa ohecha sistema de justicia ñemongu’e ko’âga. En general oñedenuncia sistema de justicia oguerekoha problema guasu corrupcióngui oúva.2 Upevére, Jurado de Enjuiciamiento omongúi 22 juez añónte, oñemoî ypy guive ojapo 8 áño.3 La Comisión ohecha leikuéra ipyahúva rupive, ko’âga jahesa’ÿjótava, oîha peteî cambio tuicháva sistema de justiciape, ikatúva omoporâve pe sistema calidad. Ha katu tekotevêta umi encargado omoîva’erâ en práctica la reforma, ha en general autoridad kuéra tetâmegua, omoirû mbarete ko proceso, ha toñemoî mecanismo hesakâva ha iñañetéva oñemongúi haguâ umi juez ho’áva corrupciónpe térâ ambue causa omerecéva ojeity haguâ.

 

6.          La Comisión ohesa’ÿjóta ko’âga leikuéra oñembopyahúva ko’âga peve, ha umíva apytépe oî Código Penal pyahu, Código Procesal Penal, Ley Orgánica de la Policía ha Ley Orgánica del Ministerio Público. Oî pendiente ojekuaauka haguâ Código de la Ñiñez y Adolescencia.4

 

7.          Código Penal pyahu he’i léi omandapa va’erâha ha ndaikatuiha ojeporu ha’e osê mboyve oikova’ekuére. Nopermitíri ojeporu cáso ojojoguáva rehe; ha ohapo’o responsabilidad objetiva; ha avei derecho penal del autor oñehenóiva. Código pyahu oipe’a ambue oîva’ekuégui; mba’evai ojapóva ojaposetéguinte ojapoha, ndaiporiha justificación, ndaipóri acusación. Ko’âga, oñembopyahúvo, Fiscal ohechauka va’erâ pe tapicha ojapohague ivaíva, ndaha’éi upe tapicha ohechauka va’erâ ndojapói hague ha ha’eha inocente.

 

8.          Código Penal ipyahúva, Leiguasu oipotaháicha, oipe’áma castigo apytégui pena de muerte ha tetâgui ñemosê, avei pe cadena perpetua oje’eha. Castigo tuichavéva ikatu oho 25 áño pevénte, ha omoî ikatuha oñembokoty rângue ojeporu ambue castigo, péicha multa térâ suspensión condicional. La Comisiónpe guarâ iporâ ko’â cambio ha oho artículo 8(2)pe Convención he’íva ndive ojereroviave va’erâha inocencia.

 

9.          Código Procesal Penal ipyahúva5 ojeporu umi proceso oñepyrûva 1º de marzo 2000pe guive rehe6. Umi proceso oñepyrûva’ekue upe fecha mboyvére ojeporúta gueteri pe Código itujáva. Ko Código pyahu ogueru, umi mba’e pyahu apytépe, pe juicio oral, ñe’ê rupiguáva. Proceso itujáva oguereko mokôi páso: investigación (ñemyesakâ) ha juicio (ñehakâ’i’o) ha peteî juez ojapo mokôive mba’e. Ko ipyahúva omoî mbohapy momento: preparación (ombosako’íva), intermedia (mbytepegua) ha final (ipahapegua).

 

10.          Ko sistema pyahúpe, pe preparatoria opyta paite Fiscal cárgope ha ogueroike jehapykuere reka, ñemyesakâ mba’evai oikova’ekue. Ko etápape pe víctima ikatu oñepresenta querellante ramo. Ko etapa preparatoria ndaikatúi ipukuve seis mésegui, ha juez penal térâ de garantía ndaikatúi omoinge ipo pype; ikatúva ha’e oguereko hesápe, umi garantía del proceso oñecumpli haguâ. Ko etapa oguahê hu’âme opresentávo fiscal pe acusación.

 

11.          Etapa mbytepeguápe ikatu oñecuestiona pe acusación opresentáva Fiscal; ikatu ojapo defensor térâ pe víctima; ikatu avei ojapo ambueve jerure noîriva Fiscal mba’épe. Ko discusión oiko peteî aty público ha ñe’ê rupiguápe, oñehenóiva audiencia preliminar (iñepyrûmbypeguáva); upéva rire Juez de garantías he’íva’erâ oaceptápa terâpa nahániri pe acusación.

 

12.          Ojeaceptárô pe acusación, oñepyrû etapa final (ipahapegua), ha’éva pe juicio oral ha público (ñe’ê rupigua ha opavave rovake). Juez ko’ápe oikéva ndaha’eva’erâi pe Juez de garantías, oîva’ekue etapa anteriorpe. Umi delito ndohupytýiva 5 año de cárcelpe guarâ juez ha’e peteînte. Umi delito ohasáva 5 áñope guarâ katu, juicio oîva’erâ tribunal de Sentencia cárgope, oguerekóva mbohapy Juez.

 

13.          Ministerio Público (Fiscalía reheguápe), oñembopyahupa hembiaporâ kuéra, hendatee institución háicha, moôpa oike poderes kuéra apytépe, ha misión oguerekóva. Umi pyrenda ypyete ko institución ko’âga oguerekóva ha’e: Judicialidad, Autonomía, Organización Propia, Control de Legalidad Privilegiado, Permeabilidad ha Representación Social.

 

14.          Upéicha avei, derecho humano ojeprotege haguâ, Corte Suprema de Justicia omoî peteî Unidad de Derechos Humanos, Poder Judicial ryepýpe. Ko Unidad rembiaporâ apytépe oî omañava’erâ mba’éichapa Juzgado ha Tribunal kuéra tetâpypegua omoañete derecho humano; ha’e avei peteî órgano de investigación ha consulta, juez kuéra ha mayma funcionario poder judicialpe omba’apóvape guarâ, ha tetaygua kuérape guarâ avei; hembiaporâ avei ha’e información, ombohovái haguâ ñeporandu oúva tetâpýgui ha ambue tetânguéragui; ojapova’erâ capacitación ha tekombo’e, ocoordina va’erâ pytyvorâ oúva ambuekuéra tetâgui ha umi derecho humánore omba’apóvagui. Ko Unidad rembiaporâ ndaha’éi umi denuncia peteîteî ojapóva ha ndojapova’erâi juez rembiapo teéva.

 

15.          La Comisión Interamericana ohecha ipositivo eterei cambio oikóva leikuérape; ojeheja peteî proceso penal inquisitivo (oheka ha ojepovyvýva), el mismo juez ohekahápe las pruebas ha avei oñepronuncia hese kuéra; ojehasa ambue proceso acusatóriope, Fiscal ohekahápe las pruebas ha ojapo acusación, juez katu ohuzgántema. La Comisión ohecha ko’â cambio tekotevêha ojekuaauka tekombo’e rupive, fiscal, juez ha policiape guarâ, peteîteîva oikuaa porâ haguâ hembiaporâ ha ojapo haguâ hekopete; ha avei tetâygua kuérape guarâ, oikuaa haguâ umi aspecto positivo oguerúva pe Código ñemoambue. Añete, ojehu por ejemplo umi tetâ peichagua cambio oiko haguépe, heta jevy ojepoi reínte mba’evai apoharégui noñembyatyi rupi prueba icóntrape térâ pe Fiscal ndojapói rupi acusación hekopeguáva. Ko’â mba’e ogueru umi tetâ rupi crítica sistema pyahu cóntrape, Fiscalía cóntrape rângue ndojapóire hekópe hembiaporâ.

 

C.            JEROVIAUKA KUÉRA HA PROCESO HEKOPEGUÁVA

 

16.          Jepémo ko’âga omanda Leiguasu 1992pe osêva’ekue ha umi leikuéra ipyahúva jahecha ramóva, oî gueteri Paraguáipe problema juez kuéra ijehegui ha oporombojoja haguâ; ko’â mba’ê ou ombyai umi garantía oîva oiko haguâ proceso hekopeguáva.

 

17.          La Comisiónpe oguahê crítica mba’éichapa oñeorganiza poder Judicial, ha mba’éichapa ojeporavo juez kuéra, oñembopyahu rire Leiguasu. Ko púntope oje’e política partidaria ojeguerekove hague tesa renondépe oñemoî haguâ umi juez ha fiscal kuéra.7

 

18.          El Estado ko púntore, observación Informe rehe ojapovápe, péicha he’i: “oîhaguéicha proceso, ojeporavo ha oñemoî haguâ umi ministro de la Corte Suprema de Justicia ha ambue funcionariokuéra gobiernopegua, ojejapo he’ihaichaite Constitución, leikuéra ha reglamento kuéra. Ministro de la Corte ha Fiscal General oñemoî haguâ oguereko participación Magistratura Consejo, Senado ha Poder Ejecutivo, ñomoirûme ha tesápe jeguerekópe, he’iháicha artículo 3 Leiguasúpe”.

 

19.          Leiguasu ipyahúva tuicha importancia ome’ê Ministerio Públicope, omaña haguâ oñecumplípa garantía kuéra oîva Constituciónpe. Sin embargo, jepeve aréma oguata oúvo ko reforma oikova’ekue, oje’e Comisiónpe Ministerio Público ikatuha oguerekove tembiaporâ delitokuéra ñemyesakâme, tenonderâite narcotráfico reheguáva, viru ojejohéiva, contrabando ha auto kuéra ñemonda reheguáva8. Avei, oñecontrola haguâ garantía judicial ojeviolárô, oî organización no gubernamental kuéra mante ha tetâygua kuéra. Ko púntore péicha el Estado omoguahê observación Infórmepe guarâ: “oguereko conocimiento umi unidad oîva Fiscalía General ryepýpe, por ejemplo Unidad de Delitos Económicos, ojapoha oúvo investigación oñemyesakâ ha ojeprocesa haguâ heta funcionario gobiernopegua corrupción kuérehe, oñemboviru hetáre hekope’ÿ, oipuru vaíre Estado plata, viru jejoheikuére, hamba’e; oîma caso osêmbotaha sentencia”.

 

20.          Ko’â mba’e ykére avei ojekuaa pe Defensa Pública organización pyahu ndojejapo porâi hague; oguereko 70 abogádonte tetâ tuichakuépe guarâ; péva ohechauka Estado no cumpliriha iñobligación omoîvo suficiente defensa reínteva. Hi’arive, la Defensora General he’i heta tapicha noguahêiha ko Defensa Públicape ndoikuaágui.9 He’ise, ojehekombo’e va’erâ la gente oikuaa haguâ oîha ha mba’épa hembiapo Defensa Pública.

 

D.            TEKOSA’Ÿ REHEGUA

 

21.          Mokôi problema tuichavéva opokóva Paraguáipe tapichakuéra libertad rehe ha’e: oñedetene oñecumpli’ÿre umi requisito oîva léipe; ha ojerereko areterei prisión preventívape. Mokôive  problema oikuaa la Comisión ojapokuévo visita, ha uperire avei oguahêve chupe marandu hesegua.

 

1.            Ñemonambi hekope’ÿ rehegua

 

22.          Convención Americana omoî artículo 7(2)pe: “avavégui ndaikatúi ojepe’a ilibertad, ndaha’éirô umi causa oîva de antemano Leiguasúpe ha forma upépe he’iháicha mante, térâ avei léi ojejapóva umíva he’iháicha. Artículo 7(3)pe avei pe Convención he’i “avave ndaikatúi oñedetene rei térâ oñemondo cárcelpe”.

 

23.          La Corte Interamericana de Derechos Humanos omyesakâ va’ekue pe artículo 7 de la Convención:

 

Omoî garantía especial ramo, inciso 2 ha 3pe, ndaikatuiha oiko ñemonambi térâ ñembokoty lei’ÿre térâ oimeháicha reínte. Oîva’erâ léipe umi causa, caso térâ circunstancia; léipe avei oîva’erâ pe procedimiento mba’éichapa ojepoko ýrô ojejoko va’erâ pe libertad. Procedimiento arbitrario térâ oimeháicha reínte katu hína pe oikokuévo ndorrespetáiva tapicha humánope.10

24.          Leiguasu Paraguáipegua artículo 12pe ogarantiza libertad peteîteî tapicha oguerekóva; mokôi hendáicha añónte ikatu ojepoko ilibertad rehe, he’i avei: kuatia ome’êro mburuvicha upevarâ oîva ha ojejapyhy ramo ojapo javete mba’evai omerecéva castigo tetepegua.

 

25.          Jepémo upéicha oî Leiguasúpe, Código Procesal Penal pyahu ombohetave umi caso ikatuhápe oñedetene peteî tapichápe. Upevarâ pe Código omoî detención, ojapokuaáva Fiscal umi caso código ombohysyívape, ha avei aprehensión, ikatúva ojapo Policía, orden judicial’ÿre jepe. Upéicha, artículo 239pe he’i pe Código:

 

Artículo 239. Jejapyhy rehegua. Policía Nacional ikatúta ojapyhy mayma tapichápe, orden judicial’ÿre jepe, ko’â cásope:

1.     ojejuhu ramo ojapo javete delito térâ ojepersegui ramo ojapopáre upe mba’e;

2.     okañy ramo cárcelgui térâ oimeraêva tenda detenido oî hágui;

3.     oî ramo señal suficiente oparticipa hague peteî delito apópe ha ha’éva caso ijahápe detención preventiva.

Upéichante avei, delito oiko javete ramo, oimeraêva persona ikatúta ojapyhy pe hembiapo vaívape ohapejoko haguâ consecuencia ivaivéva. Upe tapicha ojejagarráva oñentrega va’erâ enseguida mburuvicha hi’aguîvévape. Policíagua ojagarra ramo, oikuaauka va’erâ Fiscal ha Juezpe seis hora ryepýpe.

 

26.          Jahecha háicha, pe Código ombohetave umi caso ikatuhápe oñedetene peteî tapicha orden judicial’ÿre; upevarâ oiporu pe ñe’ê he’íva “oî ramo señal suficiente oparticipa hague delito apópe”. Ko artículo ikatu ojeporu hetaiterei cásope. Tekotevê ojerrespeta Leiguasu ha Convención Americana; upéicha rupi, juez ha mayma funcionario oiporúva ko artículo, tekotevê hesakuaitépente oiporu ko Código omoîva, ani haguâ osê Leiguasu he’ívagui ha ñe’ême’ê Estado paraguayo tetânguéra ndive ojapova’ekuégui. Upéicharô oikóne detención oiko javete delito mante, térâ orden judicial upevarâ oî jave mante.

 

27.          Ko púntope ojekuaauka va’ekue Comisiónpe, “derecho libertad jeguerekópe, jepémo oñemoañete Leiguasúpe ha umi ley penal kuérape, ojeviola jevyevy sospecha kuérente, omba’evai apohague; ko’â cásope oje’e ikatuha ojejapo, naiporâi ramo jepe, oñerairô jave delincuencia ivaivéva”.11 En la práctica umi tapicha oñedetene orden judicial’ÿre, oî rupi sospechante. Tembiecharâ oñemoî:

 

Operativo “Ñemopotî”

Oiko Valle Pucú-pe, Areguá, agosto pahápe año 2000pe. “Ojejoko”, oñedemora, 50 tapicha rupi, oguereko haguére antecedente penal. Pe jejoko ojapo ijeheguínte la Policía, ojekuaauka’ÿre Fiscalpe ni Juez en lo Penalpe, oñecumpli’ÿre umi requisito oñekotevêva Policía Nacional ojapo haguâ upe aprehensión (jejagarra, jejapyhy), ha oguereko’ÿre kuatia ome’êva mburuvicha upevarâ oîva. Ko operativo ha’e peteî procedimiento ndaikatúiva ojejapo oîhápe Estado de derecho; ivaivéntema ha’égui Comandante de la Policía Nacional voi pe ojapoukáva ha omyakâ Jefe de la Policía del Departamento Central Comisario Adelio Gray.

 

Heta campesino oñedetene ha oñenupâ vaipa.

 

Oñedetene haguâ campesínovape, umi órden oñeme’êva nde’íri umi oñedeteneva’erâ réra; upéicha rupi umi mburuvicha oike ojagarra oîva guive peteî hendápe, oikuaa’ÿre mávapa hina pe oñedetenéva. Ko’âicha jave ojeporu violencia vai, ojehu haguéicha Caazapápe; upépe oî kuri herido ha opêva, ojetorturáva, kuña oñemaltratáva ha peteî hyeguasúva oproduci chupe aborto.

 

Ko’â mba’e oikuaauka kuri opavaitépe la Federación Nacional Campesina ha oñepresenta avei Comisión de Derechos Humanos Senadopeguápe ha Fiscalíape. Oiko ñembojovake Autoridad Policial kuéra ndive ha katu ko’âga peve ndaipóri procesado ni condenado.

 

El 10 de agosto ko áñope, umi víctima oho jave hina Paraguaýpe mokôi camiónpe mayma documentación oñekotevêva reheve, opresenta haguâ idenuncia, ojejoko chupekuéra cruce Coronel Oviédope, oje’e por orden del Ministro de Obras Públicas y Comunicaciones uperô guare, José Alberto Planás, hendape’ÿ ha contra toda ley; ha umi tapicha upépe opytava’ekue, upe ka’arúpe osufri jey peteî represión, ani haguâ oguahê Paraguaýpe ha ojapo upe denuncia; upevére, heta sacrificio pa’ûme oguahê hikuái Paraguaýpe ha ojapo demanda, ko’âga peve ndoguerekóiva proceso judicial.12

 

2.            Ñembokoty arekue rehegua

 

28.          Peteîva umi problema ivaivéva ojuhu va’ekue la Comisión Paraguáipe ha’e umi preso ndoguerekóiva condena, ohupytýva 90% ári umi privado de libertad apytépe. Ko’âva rupi oñeñe’ê vai administración de justicia rehe, ndoguerekóiva, heta tetâygua ohecha háicha, capacidad ojapo haguâ pe justicia ipya’éva ha iporâva, la sociedad ojerure háicha.

 

29.          Ko púntore imandu’ávo el Estado, observación omoguahêvape Informe rehegua, he’i “oñepyrû guive ojeporu Código Penal Procesal ipyahúva, oguata porâve justicia penal, osê rupi condena procedimiento mbykýva rupive; avei 38% umi ojeprocesávape oî en libertad ha 25%nte oî prisión preventívape”.

 

30.          Ja’éma haguéicha kuri, ha denuncia oguahêva Comisiónpe upéicha he’i, oî detención ojapóva la Policía orden judicial’ÿre ha ndaha’éiva oiko javete pe delito. Ko’âva ofacilita oiko haguâ tortura ha ñembosarái vai ojoja’ÿva humano rekóre, umi tenda oñedeteneha rupi. Uperire oiko hese proceso judicial ipuku etereíva; umi rupi juez kuéra oguereko hetaiterei expediente ndaikatúiva ohechapa, ha avei pe defensa opyta umi defensor público pópe, hembypáva chupe trabajo; péicha rupi umi proceso, especialmente imboriahúva reheguáva, ndoku’éi ha ipuku heta áño, pe detenido oî aja prisiónpe.

 

31.          Consecuencia ko’â mba’e oguerúva ha’e umi cárcel henyhêmba présogui ha ijapytépe hetaiterei umi ndoguerekóiva condena; ko’â mba’e la Comisión ohecha hesa tee rupi visita ojepova’ekuépe Cárcel de Tacumbúpe, Correccional de Menores Panchito López, Cárcel de Mujeres El Buen Pastor, Penitenciaría de Encarnación, Comisaría kuñanguéra oîha Encarnaciónpe ha Cárcel de la Comisaría Policial de San Pedro. La Comisión oñe’ê tapicha oîmava preso siete áño ipíko condena’ÿre ndive. Ojuhu avei umi ohasámava setenta áño ndoguerekóiva condena, jepémo leikuéra he’i nda’upéicha va’erâiha.

 

32.          Convención Americana nopermitíri preso jeho lei’ÿre ha oimeháicharei. He’i avei proceso oiko va’erâha voimi térâ tojepoi pe preso oîvagui. Upéva he’ise oîkuaaha en libertad oiko aja pe proceso; ha pe preso ñeime preventivo ha’eha sapy’arei ramo guarânte, ndaha’éi castigo; upévare oñemoî va’erâ algunos cásope guarânte, ha ndaikatúi ipukuetévo.

33.          Ndapéichai ramo, ojehóta principio de inocencia cóntrape. Ko principio he’i oî ramo jepe pe tapicha privado de libertad proceso oiko aja, léi renondépe osegui ha’e inocente. “Convención Americana artículo 7(5)pe ojerure oñepyrû vove pe proceso ha oî vove pe tapicha detenido, tekotevê ramo oî privado de libertad, pe juicio oikova’erâ enseguida térâ oñeha’arôite’ÿre...”13 Ohasa rire upe tiempo, el Estado ikatu osegui pe proceso pero según upe artículo pe acusado oñemoîva’erâ en libertad.

 

34.          Ohasa ramo pe plazo razonable, pe detención preventívagui oikóma peteî castigo itenondéva; péva oho derecho mayma tapicha oguerekóva cóntrape, ojeguerekóva chupe inocente ramo nahesakâi aja ha’eha culpable léipe guarâ, oîháicha artículo 8(2)pe Convenciónpe.

 

Upe sentídope, la Corte Interamericana de Derechos Humanos he’iva’ekue pe plazo razonable ñemoî ha’eha “por no umi acusado oiko areterei acusación poguýpe ha upéva oñemyesakâ pya’emi haguâ”. Péicha omoî va’ekue upe Corte Interamericana:

 

Ko Corte ohechaháicha, principio de inocencia ñasuponévo oî hina ipype umi garantía judicial; ja’e hina peteî tapicha ha’eha inocente noñedemostrái aja ha’eha culpable. Artículo 8.2 Convenciónpe oje’évagui osê obligación oguerekóva Estado ndopokóivo libertad rehe, tekotevête ramo mante, ojejapo haguâ investigación ha por no okañy, porque prisión preventiva ha’e sapy’areírô guarânte ha ndaha’e va’erâi castigo. Ko’â mba’e oî leikuéra internacionalpe oñangarekóva derecho humánore, por ejemplo Pacto Internacional de Derechos Civiles y Políticospe; ko’âva he’i prisión preventiva ndaha’e va’erâi regla general (art. 9.3). Péicha’ÿrô ha’éta injusticia pe libertad jepe’a hi’arevéva castigo ikatúva oguerekógua sapy’a osêrô condenado. Ha’etéta oikóma voi castigo osê mboyve sentencia, upéva oho umi pyrenda ypyete derecho oguerekóva cóntrape.14

 

E.            TORTURA REHEGUA

 

35.          Heta disposición oî léi Paraguáipe ohóva tortura cóntrape. Paraguái omoañete va’ekue pe Convención contra la Tortura y otros Tratos o Penas Crueles, Inhumanos o Degradantes.15 Código Penal ipyahúva omoî delito ramo tortura ha ñembosarái vai tapicháre. Upevére, ha oñemombe’u háicha la Comisiónpe, pe tortura ha’e peteî problema tapiaite cárcel hárupi ha comisaría kuérape.

 

36.          Peteîva umi mba’érepa ko’â mba’e ojehu, ha’éta hina oî gueteri rupi policía ha militar kuéra apytépe umi funcionario ojehekombo’e va’ekue escuela strossnistape.16 Ko púntope la Comisión he’ise iñañete paite haguâ derecho humano kuéra, tekotevê peteî sistema enteroite ojehekombo’ehápe democracia participativa ojerure háicha. He’ise upéicharô tekotevêha peteî ñembopyahu ipypukúva policía ha militar kuéra apytépe; tekotevê ojehekombo’e democracia ha derecho humano pyrenda teépe. Tekotevê voi iñambue pypuku ko’â institución, oguerekógui pe cadena de mando ha heta jevy ndojekuaái mávapa ha’e responsable tembiapo vai oikóvare.

37.          Marandu oguahêva Comisiónpe he’i policía kuéra ha’eha tenondete responsable umi tortura oikóva rehe; ko’âva ojejapo principalmente umi Comisaría policialpe. Umi caso la prensa omombe’úva apytépe oî peteî mitârusu de 27 año oñedetene va’ekue peteî barrera policialpe oguejykuévo colectívogui; oñemoinge patrullera policialpe ha oñenupâ vaipa iñakâ rupi. Al día siguiente, el 16 de enero 1999pe, omano umi golpekuégui 17.

 

F.            CÁRCELPE JEIKO REHEGUA

 

38.          Peteî informe de la Defensoría General omombe’u háicha, ombyaty rire mayma informe ojapóva defensoría kuéra jurisdicción penal pegua, 1998pe oîva’ekue 155 preso oguerekóva condena; umi oîva procesado hina katu ohupyty 2111. He’ise, cárcel kuérape Paraguáipe oîta amo 93,2% rupi detenido ojevioláva iderecho a la libertad personal.18

 

39.          Entero oikuaa mba’éichapa ohasa asy umi oîva cárcelpe Paraguáipe. Visita ojapokuévo Paraguáipe la Comisión ohecha autoridad kuéra oñeha’âha omoî porâmive haguâ umi preso rekoha, oiko haguéicha alguna mejora Cárcel Tacumbúpe ha Buen Pastorpe.19 Ha katu ja’e manteva’erâ sistema carcelario osufriha hina tuicháva crisis , ojeruréva ndaha’éi leikuéra ñecambia añónte.

 

40.          Umi problema tuichavéva apytépe, la Comisión ojuhu ivisítape Correccional de Menores Panchito López; upépe oî umi menor de edad ojo’aripa ha péva ndaikatúi upéicha; avei cárcel Encarnación pegua, ndoguerekóiva asistencia médica. Mokôive ko’â tenda ovisita la Comisión oî aja Paraguáipe. Panchito López problema rehe ñañe’ê pukuvéta capítulo Derechos de la Niñezpe. Ha katu la Comisión imandu’ase ko’ápe, jepe oikóma mokôi incendio omano haguépe 12 interno pe Panchito Lópezpe, ha jepémo autoridad kuéra ko Gobierno pegua ha ambuekuéra Gobierno peguare avei, oñecompromete va’ekue pya’ete ombotývo, ha Gobierno ko’âgagua omoñepyrû voi ko tembiapo, ogueraha ramo kuri heta internope oñemoî ramóva Centro de Educación Integralpe, ko Correccional Panchito López osegui ofunciona ha oî gueteri ipype mitârusu detenido. La Comisión ohecha ndaikatuivemaha ipukuve pe plazo oñesoluciona haguâ ko problema.

 

41.          Cárcel Encarnación pegua rehe ñañe’êvo, peteî informe oguahê va’ekue Comisiónpe omombe’u pe tenda oguerekoha capacidad 190 interno peguarâ ha ha’e peteî edificio oguerekóva 50 año; “sa’i espacio oguereko ha ndaipóri planificación”. Upéichante avei, peteî informe upe establecimiento voi ojapova’ekue he’i, julio 1999pe, 312 interno apytépe, 243 ha’e kakuaa, 64 mitâ ha 8 kuña. Umi menor de edad oîva guive Cárcel Encarnaciónpe ha’e procesado. Kuñáva oî 7 procesada ha peteî condenada; kakuaáva apytépe katu oî mbohapy condenado ha 240 procesado.

 

42.          Pe situación omombe’úva Director carcelpegua ohechauka mba’eichaite pevépa noñecumplíri umi compromiso internacional cárcel rehegua. Tenonderâite voi pe ojo’apa hetágui. Mokôiha, hetaiterei procesádonteva, ha mbohapyha areterei ojeguereko detenido condena’ÿre.

 

43.          La Comisión oguereko en cuenta Código Penal ha Procesal Penal oñembopyahúva ha ogueroikéva umi disposición ikatúva osoluciona heta problema cárcelpegua. Ha katu ojehecha avei ndogueru mo’âiha voieténte resultado porâ heta umi disposición pyahu. Oî por ejemplo umi Juez de Ejecución Penal noñemoîmo’âiva gueteri; ha’ekuéra omaña va’erâ kuri umi condenádova derecho kuéra rehe ha ocontrola va’erâ mba’éichapa oñemboguata pe cárcelpe jeiko 20. La Comisión ohecha importancia oguerekóva leikuéra ñembopyahu, ha katu tekotevê leikuéra rupive avei ojekuaauka umi derecho oguerekóva víctima kuéra ha testigokuéra.

 

44.          Omoguahêvo Comisiónpe observación ko Informe rehegua, Estado paraguayo he’i oñemoîma hague umi Juez de Ejecución jurisdicción Capitalpe guarâ ha avei ambue cinco circunscripciónpe guarâ. Umi noñemoîri gueteri hárupi, he’ive, péina Magistratura Consejo oiporavo hína mbohapy hapy umi candidato. Estado omombe’u avei Ministerio Público oguerekoha peteî Programa especial de Protección de Víctimas y de Testigos; pe Atención a las Víctimas oguereko médicos, psicólogos ha asistentes sociales, omombe’u. La Comisión ohecha ipositivoha ko’â avance.

 

G.            RECOMENDACIÓN KUÉRA

 

45.          Umi consideración ojapóma va’ekue ári, la Comisión Interamericana orrecomenda Estado paraguáyope:

 

1.          Tomoî tekotevêva ikatu haguâicha pe sistema procesal penal ipyahúva oñemoîma en práctica pya’e ha añetehápe.

 

2.          Toasegura iñañete haguâ umi garantía proceso porâ rehegua, oipota háicha Convención Americana.

 

3.          Tojejapo ikatúva oiko porâve haguâ umi oîva cárcelpe tetâpýpe, ha toñemboty enseguida pe Correccional Panchito López.

 

4.          Umi proceso penal kuéra toiko peteî plazo ipukuete’ÿva ryepýpe.

 

5.          Pe principio de inocencia ta’iñañete en la práctica, ani haguâ avave oî preso proceso aja, ndaha’éiramo umi caso opermitihápe derecho internacional.

 

[ Indice| Anterior | Próximo ]


1 CIDH, Informe 1998.

2 Cf. Garantías judiciales ha debido procésope oje’éva.

3 Ultima Hora, 6 marzo 2000.

4 Cf. Capítulo Derechos de la Niñez rehegua.

5 Ley Nº 1286/98.

6 Upéicha he’i Ley de transición Nº 1444/99.

7 Luis Escobar Faella, Informe CODEHUPY 1999.

8 Luis Escobar Faella, Id.

9 ABC Color, 8 julio 1999.

10 Corte IDH, Caso Gangaram Panday.

11 Id.

12 Raquel Talavera, Informe CODEHUPY 1999.

13 Maier, Julio B.J. Derecho Procesal Penal. Tomo I, pág. 537.

14 Corte IDH Caso Suárez Rosero, Sentencia de 12 de noviembre, 1997.

15 Paraguay omoañete ko Convención el 12 de marzo 1990pe

16 Nelson García Ramírez, Informe CODEHUPY 1999

17 Cesar Báez Samaniego, Informe CODEHUPY 1999

18 Id.

19 Comunicado de prensa 23/99