|
OEA/Ser.L/V/II.110 MARANDU
MBOHAPYHA DERECHO HUMANO MOAKÂHA
III
TEMBIAPO
VAIKUE OPYTÁVA CASTIGO’ŸRE
A.
ÑE’Ê YPY
1.
Peteî problema tuicháva Paraguáipe ha’e pe castigo’ÿ mba’e vai
apokuére; noñemyesakâi ha ndojecastigái jejukakuére, avei tortura, corrupción
ha heta delito vai oikóva ko’âga peve tetâpýpe; ndoikói avei ñemyengovia
ojepoko vai ramo derecho humano rehe. Upéichante avei ndojehapykuererekái ha
ndojecastigái umi violación vai Estado rembiguái kuéra ojapo va’ekue
derecho humánore dictadura pukukue (1954-1989), ha ndaipóri ñemyengovia umi
osufriva’ekuépe térâ iñemoñare opytávape. B.
CASTIGO’ŸRE OPYTÁVA DICTADURA RIRE (1989-2000) 2.
Comisión Interamericana he’iva’ekue “impunidad ha’eha peteî
problema guasu opokóva justicia ñemboguata rehe ko’â tetâme”.1
Péva añetevéntema Paraguáipe, heta mba’evai apohare opyta rupi castigo’ÿre,
oñemombe’u haguéicha Comisiónpe ivisita aja upépe. Ko’â mba’e ojehu
hetamba’e rupi, por ejemplo pe leietére jeiko noîri tetâygua rekoteépe, oî
corrupción ojepysóva tetâpýre, ohupytýva tenonderâite poder judicialpe,
ohechakuaa haguéicha República Presidente, ha Presidente Corte Suprema de
Justicia pegua.2 3.
Okakuaaite vove pe impunidad, he’i haguéicha la Comisión, ndaha’éi
opytareínteva heta crimen ojejapóva; oikóma voi katu chugui peteî situación
opokóva tetâ rekovetére, hekoteére, ha ombyai ndaha’éi tapicha víctima
kuérape añónte, sino sociedad oîhaguéichape.3 4.
Comisión Interamericánape guarâ impunidad he’ise “ndoikói
jehapykuerereka, ñemyesakâ, jejagarra, jeprocesa ha ñecondena violación kuére,
oikóva umi derecho oprotegéva Convención Americana rehe”.4 5.
Ndaipóri jave castigo, Estado ha’e responsable tetânguéra renondépe,
jepémo umi crimen apohare ha’e delincuente reínte, ndaha’éiva funcionario
del Estado, Estado nocumplíri ramo obligación internacional oguerekóva
ohapykuerereka ha omyesakâvo umi mba’e vai ha upéicha ojecastiga haguâ umi
ijapoharépe. Péicha ndojapóirô hembiaporâ el Estado, ho’a avei hi’ári
obligación omyengoviávo perjuicio umi osufriva’ekuépe ýrô hogaygua kuérape,
ojepoko vai haguére iderecho humánore ha Estado ndojapói haguére tembiaporâ
oguerekóva. 6.
Añete, artículo 1(1)pe la Convención Americana he’i “tetânguéra
omoneî va’ekue Convención oñe’ême’ê hague ombo’ajévo derecho ha
libertad kuéra ipype oîva, ha omoañetévo iporu opavaite tapichápe,
ombojoavy’ÿre raza, color, sexo, idioma, opinión política hamba’e rupi,
avei ha’épa mboriahu térâ mba’eta rerekoha”. Corte
Interamericana, oñe’êvo obligaciónre oñemoañetévo derecho humano kuéra
jeporu oîva ko artículope, he’i: Ko’ápe
oike deber oñeorganizávo aparato del gobierno, ha mayma estructura tetâ
pu’aka oiporúva, oguereko haguâicha capacidad oasegurávo léi rupive
derecho humano kuéra ojeporu paite haguâ ha ojejoko’ÿre. Ko’ápe oike
obligación tetânguéra oguerekóva ohapejoko, omyesakâ ha ocastigávo
opaichagua violación oikóva umi derecho Convención omoañetéva rehe; oñeha’â
va’erâ oñemoî porâ jey haguâ derecho oñembyaíva, ha avei omyengoviávo
perjuicio oúva violación kuégui. (...) Hesakâ
aipórô, Estado ha’eha responsable violación ojapóva ifuncionario kuéra ha
umi hérape ha ipu’aka reheve oactuáva. Ha katu ndaha’éi upéva añónte
Estado rembiaporâ. Ikatu ha’e responsable avei ndohapejokói ramo violación
térâ ndoactuái ramo Convención he’iháicha. (...) Aparato
del Estado ndoku’éi ramo oiko haguâ castigo, upéicharô Estado ndojapói hína
hembiaporâ, ome’ê haguâ seguridad tetâygua kuérape iderecho jeporúpe. Upéichante
avei ha’e responsable Estado ohejánterô umi particular, térâ ko’âva aty,
ojapo mba’evai umi derecho oîva Convenciónpe rehe. Heta jevy hasy oñemyesakâ
haguâ mba’e vai oikóva tapicha deréchore. Pe jehapykuerereka, oiko va’erâ,
ojejapova’erâ, jepémo noguahêi resultado ojehekávape. Ha katu upéva
ojejapova’erâ añetehápe, ndaha’éi tembiecharâ reínte; térâ pe víctima
rogaygua kuéra rembiaporânte. Jepémo ha’e particular reínte umi mba’evai
apoha, Estado noñeha’â añetéi ramo omyesakâ haguâ, de alguna forma
oipytyvô terâ omo’â hína chupekuéra, ha upévare oguereko
resaponsabilidad tetânguéra renondépe.5 7.
Derecho oguerekóva víctima ha hogaygua kuéra oñatendévo hesekuéra
hekópe la justicia, péva ou avei umi artículo 8 ha 25pe he’ívagui Convención
Americana.6
7 8.
Añete, artículo 25pe la Convención oñe’ê recurso efectivo rehe, ñangareko
añete, hekopeguáva, ha Estado omañava’erâ autoridad upevarâ oîva odecidi
haguâ ha idecisión oñecumpli haguâ.8 9.
Pe impunidad oviola obligación kuéra Estado oguerekóva ha omoheñói
hetave delito ivai vaivéva ohóvo.9
Opytarei rupi delito oñeñandu injusticia, upévare heta tapicha ojapo justicia
ijehegui, ipo rupi, ha ko’âvagui osê jey heta violación de derecho humano,
péicha asesinato ha jejuka en público hamba’e oikóva. 10.
Hesaitépe ja’étarô, péina umi jejuka ha tapicha oñemokañýva
tenda hérava Capitán Bádope, oîva Departamento Amambáipe, Brasil ypýpe, oñemoîva’ekue
kuatiáre ha oñemombe’u públicamente, ojapo haguéicha por ejemplo Hermana
Laura Rossi, upe Parroquia pegua. Umi tapicha péicha ojehuva’ekue chupekuéra
apytépe oî: Germán López, odesaparece el 11 de diciembre 1995pe; Crispín
Vera, ojejuka el 13 de diciembre 1996pe; Teodoro López, odesaparece el 18 de
diciembre 1996pe; José Antonio Duré, odesaparece 1997pe; Orlando Maldonado,
ojejuka el 14 de diciembre 1997pe; Amancio Alviso, ojejuka el 24 de diciembre
1997pe; Tiago Concepción Barrios, odesaparece el 5 de diciembre 1997pe; Vilyama
Dos Santos, ojesecuestra ha ojejuka diciembre 1997pe; Cristóbal ha Vidal Villa
Alta, ojejuka el 19 de agosto 1997pe; Enrique González, ojesecuestra ha ojejuka
el 13 de marzo 1997pe; Hilario López, ojejuka 1998pe ha Anacleto López,
odesaparece el 18 de enero 1998pe.10 11.
Ko’â mba’ére oikóvo mandu’a, péicha oje’eva’ekue: Ko’â
mba’e vaieta upépe ojehúva (Capitán Bádope) ndoúi poblador ypykuéragui,
sino peteî aty ndatuicháivagui oñemborriko va’ekue crimen rupi, ha oñemocéntrova
upépe; umi mba’evai ha’e marihuana ñeñotÿ ha ñevende, ha avei ka’aguy
jeity ha yvyra ñevende, ojejapóva opavaite resa renondépe, ointerveni’ÿre
mba’eveichagua autoridad. (...) Ko’â
delito, oîva Código Penal ha leikuéra tetâmeguápe, ojapónte igustoitépe
umi oiporúva mbarete, iplata heta rupi; ko’âva ijupe guarânte ombyaty ha
ombyai akarapu’arâ oîva upe regiónpe ha tetâme. (...)
Heta oî opyrûva mboriahu retekuére oñemborriko haguâ; omongakuaa inegocio,
ombotuichave iñestancia, ombohetave iñavión ha ipistakuéra, opaga asesínope,
oporojukauka, ha ojogua la justicia osegui haguâ castigo’ÿre.11 12.
Peteî entrevista ojejapova’ekue Juez Capitán Badoguápe, karai
Leoncio Benítez Caballero, “orreconoce naiporâieteha hembiapo justicia ñemboguatápe,
ha upevére ha’e oke tranquilo”. Ha he’ive otî’ÿre: Oî
expediente umi denuncia rehegua, pero che ndaikatúi añemoî amyesakâ umi caso.
Ndarekói medio upevarâ. Oguahê chéve umi problema pero ndaipóri testigo:
avave noñe’êséi; chéve guarâ, policía oguerekove posibilidad oinvestiga
haguâ, oguereko personal ha medio, juez katu oî iñoficínape ha orrecivi
denuncia, mba’e ikatu ojapo? Che naiméi cállere... avave nomoguahêi chéve
elemento investigaciónrâ.12 13.
Ko diario osê haguépe ko entrevista avei osê mba’éichapa gente kuéra
upepegua ohecha justicia ha impunidad: Ko’ápe
avave ndocha’éi juez rehe, ndoguerekóire interés géntere ha ipuéblore;
roinvita ha ndohói Asamblea Popular oiko jave. Ko’ápe omanda iplatavéva ha
oguerekóva poder ojogua haguâ la justicia. Oîrô omondáva ryguasu térâ
peteî bicicleta, ho’a hi’ári la justicia, porque imboriahu ha ndaikatúi
opaga mba’eve. Upévarente la ley imbarete paite icóntrape, ha umi omonda
guasúva?; upévare avave ndopokomo’âi; justiciapegua ndojapói mba’eve,
mba’eve nde’íri, no funcionái rupi la justicia, ndoipe’ái ijuru juez de
paz, policía ni umi salvador de la patria oúva ko’árupi.13 14.
Ambue tembiecharâ mba’éichapa oñeñanduka impunidad Paraguáipe
ha’e periodista Santiago Leguizamón Zaván jejukakue, ojehuva’ekue Pedro
Juan Caballérope, avei Departamento Amambáipe, el 16 de abril 1991pe. Pedro
Juan Caballero opyta Brasil frontérape ha, oñemombe’u haguéicha la Comisiónpe
ivisita aja, ha’ete voi peteî zona ojeikoha lei’ÿre, henyhêva
contrabandista ha opaichagua mafiósogui, omandahápe corrupción ha violencia.
Santiago Leguizamón oguereko va’ekue peteî programa de radio hérava
“Puertas Abiertas”, ha omyapysê va’ekue michîmi esperanza tetâygua
hekopotîvape guarâ Pedro Juánpe; ocambiaséva upe jeikoha, oiko haguâ chugui
tenda oîhápe jekopyty ha joaju porâ.14 15.
Heta áño oñeinvestiga rire, expediente judicial pe jejukakue rehegua oñemoî
ostudia mokôi periodista ha abogado, ojejurégui Sindicato de Periodistas del
Paraguay, Ministerio Público pytyvôme; upéicha “ojekuaa mba’éichapa iñepyrurâ
guive oñemboguata vai pe investigación, heta mba’e aesoite vaicha ojejapo vaíva,
ha’ete voi yvatéguio noñemyesakâséi va’ekue, opytarei haguâicha pe
crimen, umi asesino oiko aja araitépe oguata cállere”.15
Umi punto nahesakâiva apytépe, Sindicato de Periodistas del Paraguay omoî
ko’âva: Declaración
indagatoria ojapova’ekue Luis Enrique Rodríguez Georges: el 5 de setiembre
1996pe. Cuatro áño oikohaguépe kañyhápe, ha he’ihaguépe juez hese
“mba’evai apohare rebelde ha tova’atâ”, oñepresenta justicia paraguaya
renondépe Fath Jamil sobrino, frontérape ojekuaáva chupe Tulu-pe. Juez Albino
Aquino ohendu ideclaración indagatoria, media hora oñepresenta rire, a la 8
pyhareve. Odeclarapa rire, pya’ete juez ome’ê chupe ilibertad. Ndaipóri
ndaje expediéntepe mba’eve omoîvaíva chupe, ha aipo declaración José
Paulo Galdino ojapova’ekue Tulu cóntrape ndaje ndovaléi, ha’égui fotocópiante
peteî declaracióncue ojapova’ekue 1992pe justicia brasilera renondépe, ha
noñembohasái castellánope. Ko’ápe juez ohechauka idescuidadoha, opoívo
chugui libre; ha’ekuri director del proceso háicha, otraducika ramo’â pe
kuatia ohóva Tulu cóntrape ha ogueruka ramo’â Brasilgui Galdino declaracióncue
completo ojapova’ekue 1992pe.16 16.
Upe declaraciónpe avei he’i “oñecumplívo 50 áño osê hague
Declaración Universal de los Derechos Humanos, Santiago Leguizamón caso ha’e
peteî herida hasýva, ndaha’éi periodista kuérape guarâ añónte, avei
sociedad paraguáyape guarâ. Añete, Santiago Leguizamón jejukakue osegui aja
castigo’ÿre, umi ijukahare osegui aja ñande apytépe, hasýta ja’e haguâ
oîha justicia añetete Paraguáipe”.17 17.
Ambue tembiecharâ impunidad rehegua ha’e umi campesino Arsenio Vázquez
ha Mariano Díaz jejukakue, oikova’ekue el 12 de julio 1996pe, Asentamiento
Santa Cármenpe, J. Eulogio Estigarríbiape. Upe asesinato oikova’ekue peteî
estancia 2.000 hectárea oguerekóvape; ijára oje’e ha’eha General (SR)
Roberto Knopfelmacher; chupe ojeacusa querella judicialpe ocontrata hague civil
armado ha ko’âva ojuka hague Vázquez ha Díazpe. Adrián Vázquez, peteîva
umi omanova’ekue ryke’y, he’i, “umi crimen apohare osegui castigo’ÿre
ko’âga peve ha ore roipota la justicia ocastiga peteîcha enteroitépe,
imboriahúva ha irríkovape, ojapo ramo péicha delito ivaietéva ha’éva
doble asesinato”.18 18.
Ambue caso ipyahuvéva oñedenuncia haguépe impunidad ha hetave violación
de derecho humano, ha’e pe ohóva ingeniero Ricardo Canese cóntrape. Agosto
1992pe, oñepresenta ramo guare ingeniero Juan Carlos Wasmosy candidato ramo
Presidente de la Republicarâ, karai Canese, upérô ha’eva’ekue avei
candidato presidenterâ, he’i hese “Wasmosy oiporuka va’ekue héra
Stroessnerpe Itaipúpe”; he’ise oike hague corrupción apópe ojejapokuévo
umi contratación millones ovaléva Represa de Itaipú ojejapokuévo. Añete,
Ing. Canese odenuncia Wasmosy ha’e hague Stroessner intermediario, CONEMPA
rupive, ha’éva peteî consorcio paraguayo. Ko tema rehegua la Comisión
orrecivi peteî denuncia, oñeinvestiga rângue corrupción omombe’úva
ingeniero Canese, oñe’enjuicia ichupe difamación ha injuria kuére, he’iháicha
upe querella opresenta va’ekue umi CONEMPApe oîva, el 23 de octubre 1992pe;
ko’âvare mba’eve mandu’a ndojapói kuri Canese declaración ojapova’ekuépe.19 19.
La Comisión oconsidera ipreocupante etereiha impunidad oîva Paraguáipe;
upéicha omombe’u umi caso mbovymi ñamoîva’ekue ha katu tembiecharâ
ohechauka paitéva ko realidad; upévare orrecomenda Estado paraguáyope tomoî
tembiaporâ oseguíva peteî plan a corto, mediano ha largo plazo ikatu haguâicha
ohapo’o térâ omomichîve ko’â violación a los derechos humanos oikóva
ha ikatúva ogueru responsabilidad internacional Estádope guarâ. Paraguái oñeha’êva’erâ
vokoieténte oîma haguâ peteî poder judicial ofuncionáva hekópe, omoîva añetehápe
justicia, “ombojoavy’ÿre avavépe ko’âvare: raza, color, sexo, idioma,
religión, opinión política, mba’e rerekoha ýrô mba’eve oguereko’ÿva,
oîpa yvategua ýrô ypypegua apytépe, térâ oimeraêva otra consideración.20 C.
CASTIGO’Ÿ HA UMI DICTADURA PUKUKUE OIKOVA’EKUE (1954-1989) 20.
Alfredo Stroessner dictadura pukukue heta violación vai oiko Paraguáipe
derecho humáno rehe; oiko umi preso jehorei, tortura, hapykuere jeikuaa’ÿva
ha jejuka juicio’ÿre. Ko’âga peve hetave umi violación ne’îrava oñemyesakâ
ni ojecastiga; ne’îra avei oñemyengovia umi víctimape térâ hogaygua kuérape.
He’ise oîha peteî impunidad de hecho, ohóva heta obligación nacional ha
internacional el Estado paraguayo oguerekóva cóntrape. 21.
Obligación internacional Paraguái oguerekóva, ha’e rupi Estado omoneîva’ekue
Convención Americana, ogueroike obligación ogarantizávo derecho kuéra oîva
upe Convenciónpe, he’iháicha artículo 1(1)pe. Upe obligación ogueroike,
he’íma haguéicha Corte Interamericana de Derechos Humanos, omoîva’êraha
aparato del gobierno ha omohenda va’êraha mayma estructura oiporúva poder
del Estado, ojeasegura paite haguâicha derecho humano kuéra mba’eveichagua
ñeñapytî’ÿre. Upe obligaciónpe oî Estado ohapejokova’erâ, ohapykuere
reka ha ocastigava’erâ mayma violación oikóva umi derecho cóntrape; oñeha’âva’erâ
iñañete jevy haguâ derecho oñembyai va’ekue ha omyengovia va’erâ umi
perjuicio opytáva violación kuégui.21 22.
La Comisión Interamericana he’iva’ekue: Según
experiencia oîva ko’â tetâ rupi, umi Estado oiko haguépe heta violación
vai derecho humano kuérare, oî tendencia opyta reívo castigo’ÿre umi
crimen. Heta jevy opyta reínte, impunidad de hecho, umi autoridad noñeha’âi
rupi omyesakâ, oprocesa ha ocastiga, térâ umi autoridad responsable oñomo’â
rupi ndaha’éigui imparcial ha independiente, ojehu háicha justicia militarpe. Heta
jevy avei léi rupive oñemoî upe jehejarei castigo’ÿre, hérava amnistía térâ
indulto, ikatúva ñahenói impunidad de derecho térâ legal.22 23.
Otro punto ko’âva rehegua ha’e pe derecho ojekuaávo añetegua.
Derecho añetegua jekuaa ha chugui osêva, ha’éva “deber ñane mandu’ávo”,
ha’e derecho jaguerekóva ñane añoháicha ha avei atyháicha; ijobjetivo
ha’e anivéma haguâ oiko umi mba’e. Derecho a la justicia omoî obligación
Estádope oprocesa ha ocastiga haguâ violación apoharépe. Ko’â obligación
jajuhu principalmente artículo 1(1), 8, 13 ha 25pe Convenciónpe.23 24.
“Derecho a la verdad” ha’e peteî derecho sociedad mba’éva, péva
rupi ikatu oikuaa umi mba’e tekotevêva oñemboguata haguâ pe sistema democrático;
ha ha’e avei ha’eñoháicha oguerekóva umi víctima rogayguakuéra, algún
ñemyengovia ohupyty haguâ. Convención Americana oñangareko derecho ojeheka
ha ojehupytývo información rehe, especialmente oiko jave violación vai
derecho humánore, ojehuháicha umi delito omotîva humanidadpe; ko’â cásope
la Comisión ha la Corte he’i tapiáva Estado oîha obligado ohapykuere reka
ha omyesakâvo, por ejemplo mba’épa oiko umi desaparecídogui. 25.
Derecho añetegua ha tekojoja rehegua ojoaju avei artículo 25 Convención
pegua ndive, omoîva derecho jaguerekóvo peteî recurso sencillo ha ipya’éva
ojeprotege haguâ umi derecho oîva Convenciónpe. Noñemyesakâi ha ndojekuaaukái
ramo mba’éichapa oikora’e umi violación, ohóta Convención omoîva’ekue
cóntrape, ha ndaikatu mo’âi peteî tapicha oiporu umi recurso omoîva’ekue
Leiguasu ha ambue leikuéra tetâmegua. 26.
La sociedad oîháicha, ndaha’éi peteîteî tapicha añónte, oguereko
derecho oikuaávo añetegua (umi mba’e oikova’ekue) ha ojejapóvo chupe
justicia; la Comisión he’íva’ekue ko púntope: Mayma
sociedad oguereko derecho ikatu’ÿva ojepe’a chugui, oikuaávo añetegua umi
mba’e oikova’ekuére, avei mba’éicha rupípa ha mba’eichaitépa ojejapo
ra’e umi delito ivaietéva, anive haguâ oiko umi mba’e. Avei umi víctima
gentekuéra oguereko derecho oñemombe’úvo chupekuéra mba’épa oikora’e
hogayguáre. Oñeguahê haguâ pe añeteguápe tekotevê oî libertad oje’e
haguâ oje’eséva, tekotevêva ojeporu responsablemente; avei oñemoî va’erâ
Comisión oinvestigáva, imiembrokuéra ha ijautoridad oñemohenda va’erâ
leikuéra tetâmegua he’iháicha; térâ ikatu avei poder judicialpe oñeme’ê
mayma recurso oikotevêva ha’ete voi ojapo haguâ umi investigación.24 27.
Paraguáipe nosêi léi oiko haguâ tesarái umi violación kuégui,
amnistía oñehenóiva. Estado paraguayo oguenohê uvei léi “omombe’úva oîha
voluntad oñeinvestiga ha ojecastiga haguâ umi violación vai derecho humánore
ojejapova’ekue dictadura stronista aja pukukue (1954-1989), ha oikóvo ñemyengovia
umi víctima térâ igentekuérape”.25
Avei Estado paraguayo omoî artículo 5 Leiguasúpe ndaikatuiha opytarei
delitokuéra ombyaíva derecho humano; péicha he’i upépe: “Jejukapaguasu,
tortura, yvypóra ñembohapykuerekañy mbaretépe, ha jeporojuka política kuére,
jepeve aréma oiko hague, ndopytarei va’erâi”. Paraguái avei oguenohêva’ekue
Ley 838/96, ha upépe orreconoce oîhague “sistema dictatorial omandáva tetâpýpe
1954 guive 1989 peve”; avei omoî obligación Estado omyengovia haguâ”
mayma osufriva’ekuépe violación iderecho humánope, ohóva hekove, ilibertad
térâ ipersona cóntrape, ojapo ramo ra’e Estado rembijokuái kuéra”. Upe
léipe oñemoî umi jerure indemnización rehegua oñemoguahê va’erâha
Defensor del Puéblope. 28.
Jepémo iporâ pe léipe oîva, ne’îra gueteri ojeporu porâ en la práctica.
Pe castigo umi violación apoharépe guarâ rehe péicha oiko mandu’a: Poder
Judicial ndojapói hembiaporâ: jepémo oî privado de libertad diez rupi umi
tortura ha asesinato apohare, ha oñemoñepyrû treinta rupi proceso judicial
1989 guive, peteî cásope añoiténte, expediente oîhápe Mario Schaerer Prono
jejukakue, oñeguahê sentencia ipahaguápe omoneî jeyva’ekue la Corte
Suprema de Justicia.26 29.
Misión Permanente Paraguay oguerekóva OEApe, omombe’u la Comisiónpe
umi sentencia judicial osêva violación de derecho humano dictadura aja
oikova’ekuére. Upéicha, la Misión Permanente omombe’u a la Comisión,
Corte Suprema de Justicia Paraguaipegua oguenohê hague peteî sentencia el 7 de
mayo 1999pe, ha upéva rupi oconfirma Acuerdo ha Sentencia Nº 4, el 26 de marzo
1996pe oguenohê va’ekue Tribunal de Apelación en lo Criminal de la Capital,
Segunda Sala, ocondenahápe Pastor Milciades Coronelpe (Jefe de Investigaciones)
ha iñirûnguérape, ohasa haguâ 25 áño prisiónpe, ojapo haguére jejuka,
tortura ha hetave delito Mario Schaerer Prono rehe. La Misión Permanente
omombe’u avei la CIDHpe, peteî Tribunal ocondena hague umi hermano Rodolfo ha
Benjamín Ramírez Villalba caso kuére, ha osembotamaha sentencia Carlos José
Mancuello caso kuére. Upéichante
avei, pe Misión Permanente omoî la Comisión conocimiéntope, “oñepyrû
hague heta Sumario Criminal oñemyesakâ haguâ heta mba’evai oiko va’ekue
tapichakuéra jeiko oñondive cóntrape; ko’âva apytépe, juicio ojeruréva
Martín Almada, oñembohapykuere kañy haguére mbaretépe Ignacio Samaniego,
Oscar Luis Rojas ha Federico Tatter”. Oikuaa avei kuri la Comisión el 2 de
julio 1997pe peteî Juzgado oguenohê hague sentencia oporocondenáva Miguel
Angel Soler caso reheguáva. 30. El Estado omoguahê kuri ko Infórmepe guarâ ko’â punto he’íva: “Umi caso oñepresentava’ekue ho’a rire dictadura, ndahetái voi umíva, osêma condena heta cásope, última instanciape avei, oñecondenahápe torturador kuérape 25 áño ari de prisión. Sa’i oî impunidad umi cásope, oguatáva ohóvo ko’âga peve, ha oguerekóva posibilidad porâ oguahêvo senténciape ko áñope (...). Ko áñope avei oñembosako’i ambue pedido ojereru haguâ Stroessnerpe Brasilgui, osê rire resolución Juez Rubén Frutos ojapo va’ekue peteîva umi expediéntepe”. 31.
La Comisión ohecha porâ mayma esfuerzo ojejapóva oî haguâ castigo
umi violación dictadura aja oikova’ekuére. Información Estado ombohasáva
ohechauka oîha avance ko púntope. Ha katu upe información avei omoneî ja’éma
va’ekue, ko’âga peve, once áño opa rire dictadura, peteînte gueteri osê
Sentencia Condenatoria ipahapeguáva ha oconfirmáva la Corte Suprema de
Justicia, ha’éva pe caso Mario Schaerer Prono jejukakuére. 32.
Umi ñemyengovia rehegua oîva Ley 838/96pe, la Comisión oikuaa umíva
ndoikói gueteriha ndaipóri rupi Derensor del Pueblo, ha’éva encargado
upevarâ; Parlamento ne’îra omoî upe Defensor, jepémo ocho áño árima
Leiguasúpe oñemoî hague ko institución.27
Hekovia, Cámara de Diputados, noviembre 1999pe, omondo Cámara de Senadórespe
peteî proyecto omodifica haguâ upe léi, ojei haguâ Estado responsabilidadgui
upe indemnización jepaga, ha oñembohasa haguâ umi funcionario del Estado
ojapova’ekue umi violaciónpe. La Comisiónpe guarâ ha’e positivo ha oiko
Estado paraguayo obligación tetânguéra renondépe ojerure háicha,
ndoje’aceptáire Cámara de Senadórespe upe modificación. 33.
La Comisión Interamericana ohecha tekotevêtereiha el Estado paraguayo,
Poder Judicial rupive, ocumpli pe obligación oinvestiga ha ocastiga haguâ umi
violación oikova’ekue derecho humánore dictadura aja pukukue; tocumpli avei
obligación orreconoce va’ekue oguenohêvo Ley 838/96, ko’âga peve ne’îrava
ojeporu noñemoîri rupi pe Defensor del Pueblo, ha’éva ñemyengovia violación
kuére umi víctimape térâ igente kuérape. Oje’e haguéicha: Ñamaña
va’erâ mba’éichapa ohasávo el tiempo, ivaivaive ohóvo isaludpe umi oñembokoty
va’ekue heta áño ha tortura vai ohasava’ekue, ha heta voi ijapytégui kuéra
omanómava ohóvo mboriahúgui ha ndaipórigui mandu’a hesekuéra.28 34.
Omohu’âvo visita ojapova’ekue Paraguáipe, la Comisión
Interamericana orrecomenda va’ekue: “ojeguerekóvo tesa renondépe derecho
oguerekóva umi víctima, igentekuéra ha tetâygua kuéra maymáva, oikuaávo añetegua
umi violación dictadura pukukue oikova’ekuére, oñemoîva’erâ peteî
Comisión investigadora, noîriva avave poguýpe ha ndojero’áiva mavave ládope,
oiporu haguâ mayma dato oîva “archivo del terror” ha hetave hendápe,
ojapo haguâ peteî informe jejukakuére, desaparición, tortura ha ambueve
violación Derecho Humano cóntrape oikova’ekue upe tiémpope”. 35.
Omoguahêvo Comisiónpe observación ko Informe rehegua, Estado paraguayo
omombe’u, “nda’aréi mbohapyve presidente Poderes del Estadopegua omoneî
hague peteî Acuerdo ojejapo haguâ peteî Plan Nacional de Protección y
Promoción de los Derechos Humanos, ogueroikéva peteî Comisión de Verdad y
Justicia, oinvestiga haguâ violación kuéra oikova’ekue derecho humánore
dictadura aja, ha péva ha’éma peteî avance tuicháva. Ko acuérdope oñemoî
upe Comisiónpe oikeva’erâha gobiernogua ha sociedad civilgua, ha umi
tembiapo oñemboguatava’erâha he’iháicha umi Plan de Derechos Humanos oúva
Viena, Naciones Unidasgui ha avei Sistema Interamericanogui”. 36.
La Comisión he’íma kuri yvateove obligación internacional oguerekóva
el Estado oinvestiga ha ocastigávo violación oikóva derecho humánore ha ojapóvo
umi ñemyengovia tekotevêva. He’íma avei importancia oguerekóva oiko haguâ
justicia, ojekuaa haguâ añetegua ha anive haguâ oiko ko’â mba’e. Ko púntope
oipy’apy la Comisiónpe, nosêi ramo jepe Paraguáipe léi ohejareíva
delitokuéra, osê uvei umi léi he’íva ndaikatuiha opytarei umi delito oikóva
derecho humánore, avei ojehechakuaa obligación oguerekóva Estado ñemyengovia
apópe, ha ojeguereko peteî archivo oîhape 700 mil ári kuatia, documento,
libro, dato presokue rehegua, cédula ha pasaporte, foto, etc.29
Umi violación hetaite oikova’ekuére; hi’arive once áño rasáma ho’a
hague dictadura, ha upevére ko’âga peve ne’îra oñemoî peteî Comisión
de Verdad y Justicia; akokuehe diciembre de 2000pe ae oiko hese mandu’a oñemoîvo
peteî ñe’ême umi mbohapy Poder del Estado ojapo haguâ peteî plan nacional
de derechos humanos. Ko’â mba’e omombe’u hína oîha peteî impunidad de
hecho hesakâitereíva, ikatúva ogueru Paraguáipe guarâ responsabilidad
internacional. La Comisión oha’arô Estado paraguayo vokoieténte omoañeténe
haguâ pe Comisión de Verdad y Justicia ñemoî, ome’êne haguâ chupe
recurso económico ha pyrenda político tekotevêva, ha omongu’éne haguâ
peteî informe apo, oîhápe mayma violación derecho humano kuéra rehegua
oikova’ekue dictadura aja pukukue. 37.
La Comisión Interamericana ohecha iñimportante etereiha pe “archivo
del terror” rehe toñeñangareko porâ ha tojeporu; upépe oî archivo oúva
policía de la dictadúragui, ojuhu va’ekue 1992pe doctor Martín Almada, peteî
orden judicial rupi.30
Upépe oî información mba’éichapa ojejahéi raka’e derecho humano kuéra
rehe dictadura aja pukukue, ha avei Omombe’u
mba’épa oiko raka’e hetaiterei latinoamericano rehe, ojesecuestra,
ojetortura ha ojejuka va’ekue umi áño setenta rupi. Ombohape avei oîhague
peteî ñontende ko’â crimen oiko haguâ entre Argentina, Bolivia, Brasil,
Chile, Paraguay ha Uruguay; ko’âva, oguereko’ÿre en cuenta umi frontera
nacional, oñemoî peteî ñe’ême oheka ha ojukauka haguâ umi político noîriva
hendivekuéra. Péicha ou hesakâ pe “Operativo Cóndor”, organización
ivaivarâ ko’â régimen derechista ojapova’ekue.31 38.
Peteî tembiecharâ mba’éichapa ojejuhu datos peteî persona rehegua
upe “archivo del terror” ha’e karai Federico Tatter rehegua; ha’e peteî
ciudadano paraguayo oñedetene va’ekue 1976pe Buenos Aires, Argentinape, oîhaguépe
asilado ha upeguive odesaparece. Hembireko, kuñakarai Idalina Radice de Tatter,
heta áño oiko ohapykuerereka, ha upéi ou ojuhu “archivo del terrorpe”
Paraguáipe peteî foto oîhape upe iména pe traje oguerekova’ekue ijehe
reheve ojererúvo chupe hóga Argentinagui preso. Ko’â mba’e omombe’u pe
kuñakarai ojapokuévo denuncia tribunal kuéra renondépe Argentina ha Paraguáipe.32 39.
La Comisión Interamericana ohecha iñimportanteha oñemoîtavo umi ñemyengovia
retakue, ha ojehekávo alguna reparación umi delito oikova’ekue derecho humánore
dictadura aja, Paraguái tohechami kuatia ojapova’ekue Relator Especial de la
ONU Theo Van Boven ha hérava “Principios
y Directrices Básicas sobre el Derecho
de las Víctimas de Violaciones a los Derechos Humanos y al Derecho Humanitario
Internacional, a Obtener Reparación”, upépe péicha oje’e: 7.
Estado kuéra ojapova’erâ ikatúva, tekotevê jave, oiko haguâ reparación
ipya’éva ha ovale añetéva. Pe reparación oikova’era justicia ojerure háicha,
oipe’a va’erâ umi perjuicio consecuenciakue, ha ha’eva’erâ peteî
jehapejoko oikove’ÿ haguâ umi mba’evai. Pe reparación ohova’erâ
violación tuichakue ndive ha perjuicio ojehasa va’ekue ndive; oike va’erâ
ipype ojedevolve ojepe’a
va’ekue, oñemyengovia, oñemoî jey hendápe oñembyaiva’ekue, ojehepyme’ê
ha oñemoî garantía ndojejapovéi haguâ. 8.
Mayma Estado oikuaauka va’erâ, umi tembiporu oficial ha privado rupive, hetâme
ha avei okápe tekotevê jave, umi procedimiento oîva reparación ojehupyty
haguâ. 11.
Umi decisión oiko haguâ reparación violación de derecho humano osufri
va’ekuepe, ojejapo pya’e ha ojejapo porâ va’erâ. Mba’éichapa
oikova’erâ reparación: 13.
Oñemyengovia va’erâ umi perjuicio oúva violación kuégui ha ikatúva oñembohepy
económicamente. Umíva ha’e: a)
ombyaíva ñande rete térâ ñane akâ; ogueroike sufrimiento oguerúva; b)
umi oportunidad ojeperde va’ekue; ogueroike tekombo’e rehegua; c)
mba’e herekopy ojeperdéva ha avei umi oñegana ramo’â va’ekue; d)
ombyaívva terakuâ porâ ha tekokatu; e)
gasto ojejapova’ekue abogado térâ experto rehe ha avei pohâ ha pohanohára
rehe. 14.
Oîva’erâ servicio opyta porâ jevy haguâ, tratamiento médico ha sicológico
rupive, avei servicio jurídico ha social reínteva rupive. 15.
Oñemyengovia va’erâ ha oñeme’ê va’erâ garantía ndoikovechéne haguâ
ko’â mba’e; ko’ápe oikeva’erâ tekotevê ramo: a)
opa haguâ umi violación oikóva hina; b)
ojeho ojehecha umi mba’e oikóva ha ojekuaauka opavaitépe añetegua
oikova’ekuére; c)
declaración oficial térâ judicial omoî jeýva hendápe umi víctima rekokatu,
herakuâ porâ ha derecho oñembyaíva; d)
ojedisculpauka va’erâ ha upépe oike peteî reconocimiento público oiko
hague umi mba’e ha oaceptaha responsabilidad imba’éva; e)
oñeme’ê va’erâ castigo judicial térâ administrativo umi violación
apoharépe; f)
ñegueromandu’a ha homenaje oiko va’erâ umi víctimape; g)
oñemoî va’erâ umi libro tekombo’erâ derecho humano reheguápe; avei umi
texto, historia rehegua ojeporúva escuélape, mba’éichaitépa oiko raka’e
derecho humánore umi violación kuéra.33 D.
CONCLUSIÓN HA RECOMENDACIÓN KUÉRA
40.
La Comisión Interamericana he’i jevy jepy’apy oguerekóva Paraguáipe
oîre impunidad, jepémo oîma libertad política. Opytarei ramo heta crimen
oikova’ekue, upéva opokovai tetâ rekovére ha hekoteére; ombyai ndaha’éi
umi víctimape añónte, avei tetâygua aty complétope. 41.
La Comisión orrecomenda Estado paraguáyope tomoî tembiaporâ oseguíva
peteî plan a corto, mediano ha largo plazo, oñeha’â haguâ ohapo’o térâ
omomichîve pe impunidad, oguerúva heta violación derecho humánore, ha ikatúva
omoheñói responsabilidad internacional Estadope guarâ. Paraguái oñeha’â
va’erâ voieténte oguerekóma haguâ peteî poder judicial omba’apóva hekópe
porâ ha omoîva justicia “ombojoavy’ÿre avavépe omañávo raza, color,
sexo, idioma, religión, opinión política, ha’épa mboriahu térâ
mba’erekoha, moôpa onace térâ oîpa yvategua ýrô yvypegua apytépe
sociedadpe”.34 42.
Umi violación dictadura aja oikova’ekuépe (1954-1989), la Comisión
Interamericana, jepémo oîma umi avance ñamombe’u va’ekue algunos casos
rehegua, ohecha tekotevêtereiha Estado paraguayo, Poder Judicial rupive,
tocumpli obligación oguerekóva oinvestiga ha ocastigávo umi violación apoharépe,
Sentencia ipahapegua ha oku’e’ÿma va’erâ rupive, ha tocumpli avei iñobligación
víctima kuérape ñemyengoviápe. Péva oiko haguâ, leikuéra tetâmegua
ojerure toñemoî raê Defensor del Pueblo he’iháicha Leiguasu osêva’ekue
1992pe. 43.
Ojehecha haguâ ñemyengovia repy ha oñeñeha’â haguâ ojehechakuaa víctima
kuérape violación vai oikova’ekue iderecho kuera rehe dictadura pukukue, oñerrecomenda
Paraguáipe toguereko hesa renondépe Theo Van Boven, Relator ONU pegua,
rembiapokue hérava “Principios y Directrices Básicas sobre Derecho de las Víctimas
de Violaciones a los Derechos Humanos y al Derecho Humanitario Internacional, a
Obtener Reparación”.
44.
Ipahávo, jarekóvo en cuenta derecho oguerekóva umi víctima,
hogayguakuéra ha tetâygua aty oîháicha, oikuaávo añetegua umi violación
derecho humánore oikova’ekue dictadura aja, la Comisión ombojo’a
irrecomendación oñemoî haguâ peteî Comisión investigadora, ijeheguíva ha
ndojero’áiva avave ládope, oñepyrû haguâ umi dato oîvagui “archivo del
terrorpe” ha ambueve henda rupi, ha ojapo haguâ peteî informe omyesakâva
violación upe tiémpope oikova’ekue, jejuka, hapykuere kañýva mbaretépe,
tortura ha hetave mba’e ombyaíva yvypóra rekokatu.
[ Indice| Anterior | Próximo ] 1
CIDH, Segundo Informe sobre Perú, 1999. 2
Cf. Capítulo II. 3
CIDH, Tercer Informe sobre Colombia, 1999. 4
Corte IDH, Caso Paniagua Morales 5
Corte IDH, Caso Velásquez Rodríguez. 6
Corte IDH, Caso Villagrán Morales, 1999. 7
Artículo 8(1)pe he’íva. 8
Artículo 25pe he’íva. 9
Cf. Tercer Informe sobre Colombia. 10
Diario La Nación, 22 setiembre 1999. 11
Id. Pág. 13 12
Diario La Nación, 24 setiembre 1999 13
Id. Pág. 13 14
Sindicato de Periodistas del Paraguay, Expediente Nº 70. 15
Id. Pág. 7 16
Id. Pág. 16. 17
Id. Pág. 7. 18
Diario La Nación, 12 julio 1999. 19
Ko’âga peve ne’îra opa juicio Canese rehe oikóva. 20
Convención Americana sobre Derechos Humanos, art.1. 21
Corte IDH, Caso Velásquez Rodríguez. 22
CIDH, Segundo Informe sobre Perú, 2000 23
CIDH, Informe Nº 1/99, Caso 10.480 (El Salvador). 24
CIDH, Informe 1986, Cap. III. 25
CIDH; Comunicado de Prensa, Asunción 30 julio 1999. 26
Gauto, Dionisio. Derechos Humanos en Paraguay 1999. 27
Cf. Cap. II 28
Gauto, Dionisio. Informe CODEHUPY 1999. 29
Comité de Iglesias ha Corte Suprema de Justicia Paraguáipegua, 1995 30
Observación Estado ojapóva ko Informe rehegua. 31
Calloni, Stella, Archivo rehegua. 32
Diario Ultima Hora, 15 julio 1999. 33
Naciones Unidas, Comisión de Derechos Humanos, Doc. E/CN.4/1997/04. 34
Convención Americana sobre Derechos Humanos, art. 1.
|