OEA/Ser.L/V/II.110
Doc. 52
9 jasyapy 2001
Original: Castellanope

MARANDU MBOHAPYHA DERECHO HUMANO 
KUÉRA REHEGUA
PARAGUÁIPE

 

MOAKÂHA II

 

DEMOCRACIA ÑEMBOGUATA REHEGUA

 

A.            ÑE’Ê YPY

 

1.          OEA rehegua kuatia ñepyrûmbýpe oîháicha, umi Estado miembro oñemoî peteî ñe’ême “democracia representativa ha’eha condición tekotevêtéva oî haguâ py’aguapy ha akarapu’â ko’â tetâme”; avei “ñontende ha ñopytyvô tetânguéra americano apytépe he’ise va’erâ, ñemboguata oñondivepa peteî jeiko ñapytî’ÿre ha tekojojápe, ipyrenda ha’éva respeto yvypóra kuéra derecho rehegua.1

 

2.          Heta jevýma umi institución oîva OEA ryepýpe he’i tuicha importancia oguerekoha sistema democrático ha Estado oikóva leietére, ikatu haguâicha oñembo’aje ha oñeñangareko porâ derecho humano kuéra rehe. Upe sentídope, Corte Interamericana he’íva’ekue:

 

Derecho ha libertad kuéra rehe ja’éva, ha igarantía kuérare avei, katuete odepende umi valores ha umi pyenda ypyete omoîngovéva chupekuéra rehe. Peteî tetâ democrácticope, umi derecho osêva voi yvypóra rekógui, igarantía kuéra ha Estado de Derecho, mbohapyve oho oñondive, oñomoîrû ha oñomoîmba.2

 

3.          Democracia representativa he’ise tetâygua kuéra pópe oî pe pu’aka, pu’akapavê; upévare oiporavo ha omoî umi jokuaihára. Ko’âva upéicharô ha’e jokuaipy, ojokuáiva chupekuéra umi tetâygua, oikove porâ haguâ, poguype’ÿ ha democracia ojerure háicha. Comisión Interamericana, oñe’êvo derecho humano jeikove porâ reheguáre, he’iva’ekue:

 

Añete, derecho humano jeikove porâ ogueroike derecho a la vida, avei oîmba porâvo persona háicha; avei umi derecho democracia ryepýpe ojeguerekóva ha mayma derecho civil ha político kuéra.3

 

4.          Protocolo de San Salvador ñepyrûmbýpe (ha’éva ñe’ême’ê omoîrûva Convención Americana sobre Derechos Económicos, Sociales ha Culturales pe), ohechakuaa “iñañete haguâ derecho civil ha político kuéra, iñañete mante va’erâ avei umi derecho económico, social ha cultural kuéra; péva péicha mante va’erâ, mayma derecho kuéra pyrenda ha’e rupi yvypóra rekokatu (dignidad humana); upéicha rupi oñeñangareko mante va’erâ opavaite ko’â deréchore ha ndaikatúi peteî derecho oñemotenonde potávo ambuekuéra oñembotapykue terâ oñembyai. Ko púntore avei, la Comisión omo’añete Presidente de la Corte Interamericana de Derechos Humanos, profesor Antonio A. Cançado Trindade ñe’êngue he’íva:

 

Ojepoko vai ramo derecho económico, social ha cultural kuéra rehe, ha’éva por ejemplo mboriahu vaieterei, ojepoko vai opáichavo yvypôra rekovére, avei iderecho civil ha político rehe: ha péicha ojechauka ñandéve derecho humano kuéra ohoha oñondivepa ha ndaikatúi jaipe’a ojuehegui. Mboriahu vaiterei ha’éma voi derecho humano kuéra ÿetére ojeiko. Mba’éichapa oîta derecho humano kuéra ijeheguiete oñeñandukávo ndoguerekóirô derecho oñemongu’évo? Mba’éicha oîta libertad oike ha osê haguâ tetâpýpe ndoguerekói ramo derecho hóga teévo? Mba’éicha ijeheguiete oguerekóta participación tetâ ñemboguatápe ndoguerekói ramo derecho okarúvo? Mba’éicha oñangarekóta hese leikuéra ndojeguerekói ramo en cuenta oguerekoha derecho hesâivo? Ha péicha heta oî tembiecharâ. He’ise amo hapópe, enteroite ñañandu, ñande rekove ára ha araguápe, derecho humano kuéra oîmbaha joajúpe oñondive, ha péva ha’e peteî realidad ndaikatúiva ñamboyke; ndaikatuvéima oñembyesa’ipa ojuehegui; tekotevê ojehecha derecho humano kuéra oikepaha ojokuápe.4

 

5.          Derecho humano kuéra iñañete haguâ tekotevê oî umi léi ha institución kuéra; omandáva kuéra oî va’erâ léi poguýpe; ha umi institución oñocontrola va’erâ; péicharô mante oikota tetâygua kuéra oîpotáva, ha’éva ojeiko leietére. La Comisión ohecha democracia representativa iñañete ramo mante iñañetéta avei mayma derecho humano; upévare he’iva’ekue:

 

Democracia ha Estado de Derecho ha’e mokôi mba’e tekotevêtéva voi iñañete haguâ derecho humano kuéra peteî sociedadpe. Upépe oike derecho a la participación política, leikuéra ojerrespeta va’erâha Poder Judicial ijeheguiete oku’e va’erâ ha omandáva kuéragui oñedefende añete va’erâ.5

 

6.          La Comisión ombojo’aseve ha he’i democracia representantiva ndaikatuiha ojehekýivo Convención Americana he’ívagui ikuatia ñepyrûmbýpe: “oî haguâ yvypóra heko ijeheguíva, kyhyje’ÿre ha miseria’ÿre oikóva, tekotevêta mayma persónape iñañete iderecho económico, social ha cultural, peteîcha umi iderecho civil ha político kuéra ndive”.

 

7.          Upe jaipotáva ndaha’éi katuete jahupyty peteî democracia representativa paite, sino upe sistema político taha’e mayma yvypórape guarâ peteî posibilidad iderecho kuéra iñañete ha oñembo’aje haguâ, peteîcha umi derecho civil ha político ha avei umi económico, social ha cultural kuéra. Péva ha’e avei peteî garantía oñeconserva haguâ democracia, mayma tapicha, hembiasakuére ohechárô péva ha’eha organización política iporâvéva, ohapejokóta umi dictadura ha opaichagua autoritarismo oñembojára kuaáva tetâre.

 

8.          Marandu oguenohê ramóva Programa de Naciones Unidas para el Desarrollo yvypóra kuéra akarapu’â rehegua año 2000pe, jajuhu péicha he’i:

 

Libertad política rupive mante –ha’éva derecho mayma yvypóra kuñáva ha kuimba’e oguerekóva oparticipávo peteîcha sociedad rekovépe– ikatúta îñañete opavavépe pe libertad económica. Ha akarapu’â económico oî haguâ, tekotevêta oî institución ha leikuéra oguátava hekope porâ. Tetâygua kuéra oikérô compromisope ha oparticipa decisión oikóvape, upéicharô añoite oñeha’âmbaitéta akarapu’arâ. Derecho kuéra rupi yvypóra omboguata porâve hembiapo economíape. Hesakâ avei tetânguéra nome’ê va’erâi ñe’ême reinte derecho económico ha social kuéra. Léigui reínte nosêmo’âi tesâi porâ ha mba’apo. Tekotevê peteî economía oguata porâva ome’ê haguâ umíva, ha pevarâ el pueblo oguereko va’erâ interés economía oñemboguatávare. La gente omba’apóta ohechârô irresultado itrabajo. Ojepaga porâ chupe, ohupyty tekombo’e ha tesâi hogayguápe guarâ. Hembiapógui osêta umi riqueza ojepaga haguâ chupe. Ha katu ndojepagái ramo hekópe hy’aikuére, ndoguerekomo’âi sentido pe itrabajo. He’ise upéicharô, derecho económico ha social kuéra oipytyvô economíape opyrû hatâ haguâ ha avei ohupyty recompensa upe economíagui.6

 

9.          Derecho humano kuéra rehegua jeporeka Paraguáipe ha avei umi tetâpyre ñemaña jajapóva, ikatu oguereko tuicha importancia ko moméntope, Gobierno paraguayo oñeha’â rupi oúvo democracia opyrû hatâ haguâ tetâpýpe ha avei osê haguâ crisis económica poguýgui.

 

          10.          Comité de Derechos Económicos, Sociales ha Culturales, (ha’éva Pacto de Derechos Económicos, Sociales y Culturales remimoingue), oîva la ONU ryepýpe, péicha he’i Paraguái situación general rehe:

 

Ko Comitépe guarâ hesakâ porâiterei democracia Paraguáipe tekotevê gueteri oñemombarete ha heta áño ohasáne gueteri ojehapo’o paite haguâ umi actitud oúva dictadura pukúgui, umi joja’ÿ tetâygua kuéra apytépe ha avei umi yvyguasu rekorei oîva. Umi dificultad económica apytépe el Estado oguereko mboriahu guasu oîva tetâpype ha avei ideveha okapeguáre opaga va’erâ; ko’âva ndive oho dificultad iñañete haguâ derecho económico, social ha cultural kuéra oñemoî va’ekue pe Páctope. Comité ohechakuaa avei ndopái gueteri rupi pe tekotee ombotuichavéva kuimba’épe kuñágui, ndaikatúi iñañete paite pacto he’íva artículo 3pe.7

 

11.          Ko capítulo oúvape la Comisión ombyapu’a Paraguái ñemongu’e institución háicha ha omombe’u isituación ko’âgagua democracia ñemboguatápe.

 

B.            INSTITUCIÓN ÑEMOAKARAPU’Â PARAGUÁIPE

 

12.             Ko púntore péicha oñe’ê el Estado paraguayo:

 

...Ojupi rire heta presidente ndahi’aréi va’ekue gobiérnope, 1954pe ojapyhy el Gobierno General Alfredo Stroessner, ombyatypa va’ekue ipópe pu’aka, prensa rehegua, tetâygua ñeñanduka hamba’e rehegua. Institución kuéra oñecorrompe ha upe dictador oguereko hembiporu ramo pe aparato del Estado; péva rupi ojapo trampa votación jave ha opresenta igobierno democrático ramo guáicha; oiporu opositor kuérape ha partido gobiernoguápe jepe avei. Ñoîriva guive hendivépe opersegui; ombokoty, otortura térâ omosê tetâgui.

 

Mayma tapichakuéra derecho oîvare ha’ete voi ha iministro kuéra opyrûmba; umi funcionario iguyregua jepe henyhê plátagui ha ojepohýi derecho agénore, ohupyty’ÿre mba’eveichagua castigo.

 

Péicha ojeiko jave hína, el 3 de febrero (1989) ko’êtîvo oiko pe golpe oitýva upe gobiérnope ha he’íva oñepyrûha leietére jeiko, derecho humano kuéra ñembo’aje, ha libertad opavaitépe guarâ.8

 

13.          Comisión Interamericana, informe 1998pe ojapova’ekuépe, omoî peteî capítulo omobe’úva mba’éichapa oguata derecho humano kuéra Paraguáipe; upépe he’i mba’éichapa oho tenondévo institución kuéra Paraguáipe ho’a guive Stroessner dictadura 1989pe.9 Upe documéntope la Comisión imandu’a compromiso Presidente pyahu, General Andrés Rodríguez, ojapova’ekuére, omoîtaha peteî sociedad orrespetáva léi ha derecho humano kuéra; imandu’a avei pe Informe visita ojapova’ekuére Paraguáipe 1990pe, ohecha haguâ mba’éichapa oî derecho humano kuéra upe tetâme; avei ogueromandu’a umi reforma oikóva oñembopyahu haguâ institución ha leikuéra, ikatu haguâicha oñemoañete derecho humano kuéra tetâpýpe; ogueroike avei tembiaporâ oñemoîva libertad kuéra oî jey haguâ, represión vai opa haguâ Estado rembiapógui, ha oiko haguâ proceso umi mba’e vai apohare rehe.

 

14.          Upe documéntope avei, ohesa’ÿjo pe situación oñepresentáva tetâpýpe 22 de abril 1996 guive; upérô Presidente Ing. Juan Carlos Wasmosy oikuaauka General Lino Oviédope, ha’eva’ekue upérô Comandante del Ejército, omonguiha chupe icárgogui ha ombohasa retírope. Upéva ojehu oiko rupi proceso ha condena Lino Oviédore opu’â haguére huvicháre; elección 98pe ohupiva’ekue Ing. Raúl Cúbaspe Presidente ramo ha Dr. Luis María Argáñape Vice Presidente ramo; libertad ome’ê va’ekue Ing. Cubas Oviédope; ñokarâi péva oguereko va’ekue uperire Corte Suprema ha poder Legislativo ndive; Dr. Luis María Argaña jejukakue; juicio político oñemoñepyrû va’ekue Presidente Cubas rehe; marzo 1999pe ojehuva’ekue plázape Congreso renondépe, heta tapicha omano haguépe; Presidente Cubas orrenucia ramo guare ha ojupi hendaguépe Presidente del Congreso Nacional Dr. Luis González Macchi.

 

15.          Umi conclusión la Comisión oguenohêva apytépe oî:

 

La Comisión ojerure mburuvicha paraguayo kuérape tomoî mayma tekotevêva ikatu haguâicha iñañete paite upe leitére jeiko, oîháicha Leiguasúpe. La Comisión oguerekóta tapia hesápe Paraguáipe, opyrû hatâ meve institución kuéra. Upevarâ oiporúne mayma pokatu ogurekóva órgano de la OEA háicha, Convención Americana ryepýpe, ha avei ijestatuto ha irreglamento ojerure háicha.10

 

C.  VICEPRESIDENTE JEJUKAKUE HA MÁRZOPE OIKOVA’EKUE

 

16.           El 23 de marzo 1999pe, pyhareve ojejuka Vicepresidente del Paraguay, doctor Luis María Argaña. Avei omano iguardaespalda Francisco Barrios González, ha opyta herido ichofer.11 Pe capítulo ja’evakuépe derecho humano kuéra situación rehegua Paraguáipe, Informe 1998pe osêva’ekuépe, péicha he’i la Comisión:

 

Doctor Argaña ojejukávo, ojepyso pe crisis okakuaáma va’ekue oúvo Paraguáipe. Doctor Argaña ha’e va’ekue opositor principal Presidente Cubaspe, sobre todo pe caso Oviedo ñemboguatápe. Doctor Argaña jejuka tuicha guyryry ogueru, tetâpýpe ha ambue kuéra tetâme. Umi medio de comunicación omombe’u ojeparaliza hague tetâ, ha gentekuéra osê cállere oprotesta ha ojerure orrenucia haguâ Presidente Cubas; pévape oculpa hikuái, ex-general Lino Oviedo ndive, ha’eha responsable doctor Argaña jejukakuére. Capital Paraguaýpe omyakâ manifestación kuéra aty independiente oñehenóiva “Jóvenes por la Democracia” (...)

 

El 24 de marzo 1999pe, Cámara de Diputados odecidi, 49 voto contra 24 rupive, oñepyrû haguâ juicio político Presidente Raúl Cubaspe, he’iháicha Paraguái Leiguasu artículo 225pe (...)

 

Upe árape voi, 24 de marzo 1999pe, upéicha odecidi rire Cámara de Diputados, presidente Senado pegua ohenói oiko haguâ sesión extraordinaria, ha upépe ojedecidi oikóvo chugui tribunal ha oñepyrû omboguata juicio político rehegua Presidente de la Repúblicape. Upevarâ ojerure Cámara de Diputádope opresenta haguâ acusación al día siguiente; ohenói avei Presidente Cúbaspe ohendu haguâ pe acusación ha orrecivi haguâ kuatia kuéra hesegua.

 

El 25 de mayo 1999pe Cámara de Diputados oikuaaka acusación oguerekóva Presidente Cubas cóntrape; Senado uperire ohenói presidente defensorpe ombohovái haguâ al día siguiente (...)

 

Iporâ ja’e pe doctor Argaña ojejukaha momento guive ha juicio político aja pukukue, oîháicha pe tetâ ojeparaliza. Institución kuéra oñeñanduka pronunciamiento rupive, umíva apytépe Cámara de Diputados voi, “Jóvenes por la Democracia”, Gobernador ha Intendente kuéra ha heta integrante sociedad civilpegua. Gentekuéra ijaty Parlamento renondépe ha ijerére oikohápe pe Juicio Político (...)

 

El 27 de marzo 1999pe, juicio político ryepýpe, Presidente Cubas representante kuéra opresenta idefensa. Upe árape voi, ka’aruete rupi, policía kuéra oîva armado mbarete ha francotirador kuéra oîva pe jerére oga piso yvatépe, oñepyrû oataka balapúpe umi plázape oîvape, juventud, chokokue ha mba’apohára kuérape. Upe atákepe oiporu hikuái bomba ha arma de fuego, ha péicha ojejuka siete mitârusu ha hetaiterei tapicha opyta herido vai.

 

El 28 de marzo 1999pe, decisión oikotaha vísperape, Senado ojapóva juiciope, Presidente Cubas orrenuncia Presidentehágui. Upéva mboyvemi, Lino Oviedo oho Argentínape ojerure ha oñeme’ê chupe asilo político. Cubas Grau avei, al día siguiente orrenuncia haguépe ojerure ha oconsegui asilo Brasilpe.

 

Orrenunciávo Presidente Cubas, ha upéva mboyve ojejuka Vicepresidente, ojupi Presidente ramo doctor Luis González Macchi, ha’éva’ekue Presidente del Congreso, upéicha oîgui artículo 234pe Leiguasúpe. Presidente pyahu ojapo peteî gobierno de concertación; ha upépe heta ministro oike ndaha’éiva gobierno partidopegua; ha Presidente omombe’u hembiapópe omoañetetaha Leiguasu, institución kuéra rekotee, ha ojeruréva democracia ha Estado de Derecho.12

 

17.          Upe marandúpe la Comisión “ombojo’a jevyevy icondena crimen vaiete doctor Argáñare oikóva’ekue”; upéichante avei ocondena Francisco Barrios González jejukakue, ha’eva’ekue doctor Argaña guardaespalda, ha mitârusu plázape guare Manfred Stark Coscia, Víctor Hugo Molas, José Miguel Zarza, Porfirio González, Henry David Díaz Bernal, Cristóbal Espínola Cardozo ha Tomás Rojas; “ko’âva omano odefendekuévo la democracia ha institucionalidad”, ha he’ive “orrepudiaha avei hetaite tapicha opytáre herido vai”.13

 

18.          La Comisión he’i avei “tekotevêterei oñemyesakâ porâ pe crimen Argaña rehegua ha avei umi ambue crimen kuéra, tojekuaa umi responsable ha toiko castigo, ikatu haguâicha oñemombarete institucionalidad ha Estado de derecho Paraguáipe”.14 La Comisión he’i jey ani haguâ opyta castigo’ÿre umi mba’e oikova’ekue, justicia ojerure rupi ha avei repercusión vai ikatúva opyta tetâpýpe rupi.

 

19.          Ko’âga, dos áño rire, umi mba’e oiko haguépe, osegui gueteri ohóvo umi proceso judicial kuéra. Doctor Argaña jejukakue rehegua procésope osê peteî sentencia de primera instancia el 24 de octubre 2000pe; péva rupive oî heta upe mba’e apohare oñecondenáva. Upérô avei juez odeclara inocente mbohapy procesádope, nahesakâi rupi iparticipación upe asesinátope.

 

20.          Comisión ohecha háicha, oguahê haguâ hu’âme pe proceso, crimen kuéra oikova’ekue rehegua, ikatu iñapovô ha ipuku; ha jepevémo oñeñeha’â mbaite hendápe ha hekope porâ ojejapo ikatúva guive, hasýta vointe hesakâmbaite haguâ umi mba’e oikova’ekue ha ojekuaa paite haguâ umi responsable kuéra.

 

21.          Ha katu Comisión ohecha avei ko’â proceso ryepýpe oî hague tapicha ojegueraha va’ekue preso ha ojeguereko areve léi he’ívagui, jepémo umíva he’i kuri ojehe ha’eha inocente ha políticakuére ojegueraha hague preso.15 La Comisión oñandu tekotevêha he’i, el Estado ojapokuévo ko’â tembiapo (oinvestiga, oprocesa, ocastiga) oprocede va’erâ debido proceso ojerure háicha; ko’âva oî Convención Americánape ha ogueroike plazo razonable ryepýpe oiko va’erahâ pe juicio ha noñecondenái aja pe tapicha ojeguerekova’erâha inocente ramo guáicha.16

 

22.          Peteî juicio oîhápe garantía kuéra tekotevêva mante ikatu omoañete peteî tapichápe juicio hekopeguáva ha avei ani haguâ oiko are rei presohápe. Upevarâ tekotevê ojeguereko tesa renondépe, pe prisión preventiva ha’eha sapy’a ku iculpa ramo guarânte, ndaha’éi gueteri castigo; ndaikatúi ipukueterei, porque upéicharô ha’étama peteî castigo oñecondena mboyve, ha upéva oho Convención Americana cóntrape, art. 8(2), he’íva mayma yvypóra ojeguereko va’erâha inocente ramo ndojehechaukái aja lei rupive ha’eha mba’e vai apohare.17

 

D.                PODER EJECUTIVO REHEGUA

 

23.          Orrenuncia rupi presidente Cubas el 28 de marzo 1999pe, ha upéva mboyve ojejuka Vicepresidente, ojupi Presidente ramo doctor Luis González Macchi, ha’eva’ekue presidente Congreso pegua, upéicha he’ígui Leiguasu artículo 234pe; péicha oñe’ê upe artículo:

 

Sapy’ánte oime ramo ojokóva ichupe térâ ipore’ÿ ramo, Presidéntepe omyengovia va’erâ Vicepresidente, ha ipore’ÿ ramo avei kóva, Senado pegua Presidente oisambyhy va’erâ tetâ, ÿrô Cámara de Diputado myenondehára, térâ Corte Suprema de Justicia peguáva, ko’ápe oñembohysýi háicha.

 

Vicepresidente ojeporavo va’ekue omyengoviáne Presidéntepe, kóva oguapy rire térâ oguapy mboyve, tetâsâ opyta rei ramo, ha ogueroguatáne tetâ ohupyty peve ára oguejy haguâ, oîháicha Leiguasúpe.

 

Vicepresidente ipore’ÿ ramo mbohapy ary jave ojupi haguépe, oñehenói va’erâ jeporavoguasurâ ojehupi haguâ hekoviarâ noventa ára ohasa mboyve. Ipore’ÿ ramo mokôi ary ombopaha mboyve hembiapo, Congreso oiporavo va’erâ hekoviarâ tetave tee voto rupive, ha peteî ojupiva’erâ opa peve umi ára ñeîme pukukue apykápe.

 

24.          Uperire, ohendu rire peteî recomendación Fiscal General ojapóva, tribunal Superior de Justicia Electoral oporandu Corte Suprema de Justiciape:

 

Omyesakâ haguâ Leiguasu he’íva ha tomombe’u pe Presidente del Congreso Nacionalpa oî va’erâ sapy’ánte Presidente de la República ramo, ojelegi peve jey Presidenterâ, terâpa ocumpli va’erâ pe plazo presidencial 1998-2003, ha ojelegi va’erâ Vicepresidenterâ añonte.18

 

25.          Péicha ombohovái Corte Suprema de Justicia:

 

Jahechápype: Ñe’êjoja oîva ministro kuéra Corte Suprema pegua apytépe, la Corte Suprema de Justicia orresolve:

 

1º) Oikuaauka Leiguasu omoañeteha presidente ko’âgagua, Dr. Luis Angel González Macchi, ocumpli va’erâha periodo constitucional 1998-2003.

2º) Upeichaite avei oikuaauka Tribunal Superior de Justicia Electoral ohenói va’erâha ojelegi haguâ Vicepresidente de la República añónte 1998-2003 pukukue oîva’erâ.19

 

26.          Ojapóvo upe Senténciape Corte Suprema he’íva’ekue el 27 de abril 1999pe, Tribunal Superior de Justicia Electoral ohenói ojelegi haguâ Vicepresidenterâ el 13 de agosto 2000pe. Upe árape oiko jeporavoguasu tetâpýpe ha osê ogana Senador liberal Julio César Franco. Resultado oficial omombe’u Tribunal Superior de Justicia Electoral el 24 de agosto 2000pe.

 

27.          Elección mboyve Estado paraguayo oñemoî peteî ñe’ême Secretaría General de la OEA ndive, péva ombou haguâ omañáva upe jeporavo rehe. Upevarâ, Secretario General de la OEA omoî Jefe de Misión ramo doctor José Luis Chea ha Jefe Adjunto ramo doctor Diego Paz Bustamante. Marandu tenondegua ko Misión omondóva Consejo Permanente de la OEApe he’i: oîha  jerovia Tribunal Superior de Justica Electoral rehe; Gobierno ohechaukaha voluntad orrespetávo separación de poderes ha omoneîvo resultado osêva eleccióngui. Partido político kuéra ha idirigente orrespeta democracia rembijerure ko’â puntopegua ha proceso electoral oikóva; tetâygua kuéra avei ohechauka civismo oapojávo sistema democrático.20

 

E.                 GOLPE DE ESTADO OIKOMO’Â VA’EKUE EL 18 DE MAYO 2000PE

 

28.          El 18 de mayo 2000pe oikomo’â peteî golpe de Estado Paraguáipe, omyakâva Primer Cuerpo del Ejército pegua kuéra, Comandancia ha Policía Nacional pegua avei.

 

29.          Pya’e voi Estado paraguayo ojerure ijaty haguâ Consejo Permanente de la OEA; péva ojerure Misión Permanente oguerekóva upépe rupive; oipota orrechaza pe golpe ha tome’ê respaldo Presidente González Mácchipe. Upévare, el 19 de mayo 2000pe, oiko upe Reunión del Consejo Permanente de la OEA ha upépe Paraguái omombe’u mba’épa oiko ra’e ha ambue tetânguéra ome’ê tuicháva apoyo, democracia ha institución kuéra Paraguaipeguápe. Consejo Permanente de la OEA upe árape voi oguenohê Resolución 770 (1235/00) péicha he’íva:

 

1.            Oikuaauka respaldo total OEA ome’êva Presidente González Macchi Gobiérnope.

 

2.            Ocondena mbarete oñepu’âre democracia ha Constitución rehe Paraguáipe.

3.            Oikuuauka irreconocimiento Secretario General de la OEApe, pya’e oñeñanduka haguére oîha Gobierno Constitucional Paraguái pegua ykére; ha avei Paraguái retâygua kuéra ykére; péicha oipytyvô oñemantene haguâ democracia upe tetâme. Ojerure avei Secretario Generalpe omombe’u haguâ ohóvo Consejo Permanéntepe mba’e oikóva.21

 

30.          El 19 de abril 2000pe, Estado paraguayo, Decreto 8.772 rupive, osuspende tetâ tuichakue javeve, algunos derechos ha garantía oîva Convención Americánape. El 23 de mayo 2000pe upéva oikuaauka tetânguera OEAguápe. Ko marandu ojejapo ojerure háicha Convención Americana artículo 27pe, péicha he’íva:

 

1.            Oiko ramo ñorairô guasu, térâ oî peligro público, térâ ambue amenaza Estádope guarâ, kóva ikatu osuspende algunas obligaciones oguerekóva ko Convención rupi, tekotevê háicha ha tekotevêteha peve, ndohóima guive ambuekuéra obligación cóntrape omoîva el derecho internacional, ha ndojapói guive joavy raza, color, sexo, idioma, religión rehe omañávo.

2.           Upéicha ramo jepe ndaikatúi oñesuspende umi derecho oîva ko’â artículope: 3 (Derecho ohechakuaáva Personalidad Jurídica); 4 (Derecho ojeikovévo), 5 (Derecho integridad personal pegua), 6 (Ndaikatuiha ojerereko avavépe esclavo térâ tembiguái ramo); 9 (Léi omanda va’erâha ha ndaikatuiha ojeporu ha’e osêmboyve oikova’ekuére); 12 (Avavépe ndaikatúi ojejopy py’a andu ha tupâ andúpe); 17 (Familiare oîva’erâ ñangareko); 18 (Derecho hera teévo); 19 (Mitânguéra derecho); 20 (Derecho hetâ teévo); ha 23 (Derecho político kuéra); ndaikatúi avei oñesuspende umi garantía judicial tekotevêtéva oî haguâ ñangareko añete umi deréchore.

3.            Mayma Estado oiporúva ko derecho ha osuspende parte de la Convención, omombe’u va’erâ enseguida ambue tetânguérape, Secretario General de la OEA rupive, mba’e púntopa oñesuspende, mba’éicha rupipa ha araka’e guivépa.

 

31.          El 1º de junio 2000pe, Paraguái omomarandu ambue kuéra tetâ OEApe oîvape, Secretario General de la OEA rupive, el 31 de mayo 2000pe omopu’âma hague upe estado de excepción.

 

32.          Comisión Interamericana omoirû umi condena ojejapóvape oñemondohose mo’â haguére democracia Paraguáipe; ha he’i jevy importancia oguerekóva pe sistema democrático ha pe Estado de derecho, iñañete haguâ derecho humano kuéra ha oî haguâ hesekuéra ñangareko hekópe.

 

33.          La Comisión ohecha porâ voieténte opa jey hague estado de excepción Paraguáipe: upévare ogueromandu’a kuri Convención Americana voi he’iha artículo 27pe upéva ndaipuku va’erâiha:

 

Artículo 27(1)pe oîháicha, Convención oipota oiko upe suspensión tekotevête ajánte. La Comisión he’i naiporâiha estado de emergencia ndoguerekóiva plazo térâ tapia guarâicha oñemoîva; ivaivéntema ombyatypa ramo poder Jefe de Estado pópe, ha ndaikatúi ramo poder Judicial mba’eve ojapo Ejecutivo disposición rehe; péicha oikórô ikatu voi oparei pe estado de derecho.22

 

34.          La Comisión ogueromandu’a avei oñemyesakâvo upe atentado, ojehecha kuaávo máva rembiapópa ha ojecastigávo umi responsable, Estado paraguayo oprocede va’erâha institucionalmente ha derecho humano ryepýpe; upéva he’ise, oîva’erâ respeto garantía judicial kuérape ha mayma derecho ha garantía ocorrespondéva umi tapicha ojeprocesávape.

 

35.          Ko púntope, oipy’apy la Comisiónpe marandu he’íva umi policía oparticipa va’ekue golpe de Estadope, ambue kuéra policía heta otortura hague chupekuéra; ko’â mba’e oiko pe golpe mo’â riremínte; ha umi tortura oiko hague mburuvicha yvatevegua renondépe.23 Estado paraguayo ko púntope ojerure ko Infórmepe oñemoîve haguâ: “Omyesakâkuévo ko’â mba’e, Ministerio Público, Agente Fiscal Amílcar Ayala rupi, oacusa torturakuére Walter Bowerpe, Ministro de Obras Públicas y Comunicaciones, (umi mba’e oiko jave ha’éva’ekue Ministro del Interior); avei Basilio Pavón, Comisario de la Comisaría 11, Sub-Comisario Diosnel Ferreira ha Merardo Palacios, ha oficial Osvaldo Véra-pe. Juez oguerekóva ko caso, Pedro Mayor Martínez, ombohasáta kuatia ko’âva rehegua Cámara de Senadórepe, ojerure haguâ Ministro desafuero. Ambue acusado kuéra rehe oñepyrûma oguata proceso judicial”.

 

F.                 SENTENCIA HE’ÍVA CORTE SUPREMAPEGUA MINISTRO KUÉRA NDOJEIVÉIMA VA’ERÂHA

 

36.          Iñañete haguâ derecho ha libertad kuéra peteî sistema democráticope, he’íma haguéicha ko Comisión,24 oîva’erâ peteî orden jurídico ha institucional omandahápe leikuéra, ha gobernante kuéra katu oikohápe léi poguýpe; ha oîva’erâ control judicial poder político rembiapóre, ohópa constitución ha leikuéra he’iháicha; he’ise, oîva’erâ respeto al Estado de derecho.

 

37.          Nda’aréi oiko Paraguáipe peteî situación oñerrelacionáva Corte Supremapegua Ministro kuéra ndive, ha oike haguépe Poder Legislativo, Ejecutivo ha Judicial. El 5 de noviembre 1999pe, Cámara de Senadores oguenohê Resolución 421, oconfirmáva icárgope cinco Ministro de la Corte Suprémape, ha noconfirmáiva ambuekuéra irundýpe. El 9 de noviembre 1999pe, Poder Ejecutivo, Decreto 6.131 rupive, oguenohê peteî “Acuerdo Constitucional”, he’ihápe omoneîha Resolución Senador kuéra oguenohêva’ekue.

 

38.          Ko’â decisión del Poder Legislativo ha Ejecutivo he’íva oikótarô, oîta ministro de la Corte Suprema ohejátava hembiapo oiko’ÿre hese juicio político, artículo 261 de la Constitución he’íva cóntrape: “Ministro kuéra Corte Suprema de Justicia pegua ikatu oñemongúi juicio político rupi mante...”

39.          Ko’â disposición Poder Legislativo ha Ejecutivo ojapóva, ojegueraha Corte Suprémape, oho rupi Constitución cóntrape; el 5 de mayo 2000pe la Corte oikuaauka isentencia rupi ha’eha inconstitucional umi disposición; ha ogueromandu’a “oîháicha artículo 261 Constitución Nacionalpe, Ministro kuéra Corte Suprema pegua oheja va’erâ imba’apoha ombotyvove setenta y cinco ary; ikatu oñemongúi juicio político rupi, ha ambue hendáicha ndaikatúi”.25

 

40.          La Comisión ohecha porâ, ko problema oike haguépe mbohapyve poder ojerresolve haguére Poder Judicialpe, ha’égui mburuvicha tuichavéva omyesakâ va’erâ Leiguasúpe oîva, ha ambue Poder, Legislativo ha Ejecutivo, iñe’êrendu haguére Corte Suprema de Justiciape. Jepémo ñe’êrendu Corte Suprema de Justicia senténciape ha’e peteî mba’e oîva’erâ voínte oîhape Estado democrático, la Comisión ombotuicha ko mba’e, nda’aréi oiko rupi peichagua ñontende’ÿ Poder kuéra apytépe Paraguáipe, oñepyrû va’ekue en gran parte Poder Ejecutivo ndojaposéigui Poder Judicial he’íva, ha amo hu’âme ogueraha a la renuncia del Presidente de la República upe marzo 1999pe.26

 

G.                CORRUPCIÓN REHEGUA

 

41.          La corrupción ha’e peteî elemento importante jareko va’erâ en cuenta jahesa’ÿjóvo institucionalidad democrática rehegua Estado kuéra ryepýpe; añete, heta tetâ oîva OEApe, ijapytépe avei Paraguái, he’íva’ekue “corrupción ombyai institución pública kuérape, oho sociedad cóntrape, tekopotî ha tekojoja cóntrape; upéichante avei tetânguéra akarapu’â cóntrape. Corrupción oñerairô ramo katu “oñemombarete umi institución democrática, ojehapejoko economía guata karê, avei umi vicio tetâ mboguatápe ha tetâygua kuéra jeiko oñondivépe”.27

 

42.          Ko púntope, Estado paraguayo voi orreconoce oficialmente corrupción oîva’ekue tetâpýpe dictadura stronista pukukue (1954-1989); ha avei mburuvicha guasukuéra voi ohechakuaa, ko’âgaite peve corrupción ombyai pypukuha tetâme. Paraguái he’iva’ekue ONU ryepýpe:

 

...1954pe ojupi gobiérnope General Alfredo Stroessner, ha omoñepyrû peteî régimen heta aspéctope, (...). Institución kuéra oñecorrompe ha aparato estatalgui oiko peteî elemento más dictador pópe (...)

 

43.          Corrupción ko’âga oîva tetâpýpe rehe ñañe’êvo, Presidente de la República orreconoce públicamente ha he’i, por ejemplo, “corrupción oîva umi ente impuesto oñembyatyhápe, umívare odepende reactivación económica ha Estado oguereko haguâ forma ocumplívo hembiaporâ saludpe, seguridad, vivienda ha educaciónpe”.28 Avei Presidente de la Corte Suprema de Justicia Paraguaipegua, upérô Dr. Carlos Fernández Gadea, oadmiti públicamente oîha corrupción Poder Judicial paraguáyope, he’ínte ko Poder Judicial ndaha’eiha icorruptovéva umi Poderes del Estado apytépe.29

44.          Organización “Transparency International” omohenda Paraguáipe umi tetâ icorruptovéva apytépe ko múndope ha mokôihápe icorruptokuépe tetâ latinoamericano kuéra apytépe.30

 

45.          Ko corrupción ombyai institución pública kuérape, sociedadpe, tetânguéra akarapu’âme ha hetave mba’épe, ha avei opoko vai derecho humano kuéra iñañete haguâ tetâygua kuéra apytépe.

 

46.          Peteî punto oguerekohápe relación corrupción derecho humano ndive ha’e pe impunidad (delito opytáva castigo’ÿre). Amogotyove capítulo 3º pe, jahecháta pe problema guasu oîva Paraguáipe impunidad rehegua; upépe ja’e ndaipóri ramo investigación ha castigo Estado rembijokuái rembiapo vaikuére derecho humano cóntrape, Estado oguereko responsabilidad internacional; upe responsabilidad oguerekóta avei ndaha’éiva funcionario del Estado ojapórô umi violación ha Estado ohejareínte ramo. Upe capítulope ja’e impunidad ha’eha peteî violación de la obligación internacional Estado kuéra oguerekóva derecho humánope; violación grave ogueraháva heta hetave haguâ ha py’ÿive oiko haguâ umi delito.31

 

47.          Ambue punto ojotopahápe corrupción ha derecho humano, impunidad ryepýpe avei, ha’e pe juez oñecorrompévo peteî juicio apópe, oñembyai pe independencia oguerekóva; ndodecidíri ijeheguiete; upéicharô ha’éma Estado ovioláva derecho ha garantía kuéra oîva Convención Americánape; ko’âva apytépe oî garantía mayma tapicha oguerekóva ojuzgávo chupe peteî juez noîriva avave poguýpe ha ndojero’áiva mamove gotyo, péicha oî artículo 8(1)pe upe Convenciónpe.32

 

48.          Umi derecho económico, social ha cultural kuéra apytépe opyvoi vaieterei corrupción, porque ha’e peteîva factor ikatúva oimpedi Estádope “omoî medida tekotevêva... umi recurso disponible ome’êha peve... ikatu haguâicha ohupyty sa’i sa’ípe... iñañete paite peve umi derecho umíva”.33 Ko púntope oje’e va’ekue “umi recurso disponible ndojeporu porâi, iñañete paite haguâ derecho económico, social ha cultural kuéra, peteî vore tuichavéva oho ramo umi funcionario yvategua bolsíllope, térâ umi ayuda oúva akarapu’ârâ ojeporu ramo hendape’ÿ, térâ oî ramo oñembojárava hese”.34

 

49.          Relación oguerekóva corrupción ha derecho económico, social ha cultural kuéra, pévare oje’e avei:

 

Peteî Ministro decisión “ojejogua” ramo, upe decisión oî influenciada mba’éicha pevépa oñemboviru hetavéta pe Ministro. Por ejemplo, peteî gobierno odecidi haguâ tembiaporâ, hetave ha iporâve haguâ empleo, oñeconvence kuaa chupe corrupción rupive, oiporavo haguâ peteî proyecto ohovéva capital ndive, ambue ohovéva empleo ndive rângue.35

50.          Relación oguerekóva corrupción derecho humano kuéra ndive, ikatu jahecha avei discriminación guive. Artículo 1(1)pe Convención he’i:

 

Tetânguéra omoneîva ko Convención ome’ê iñe’ê omoañetévo mayma derecho ha libertad ipype oîva ha ogarantizávo iñañete haguâ opavaite tapichápe, omboyke’ÿre avavépe, raza térâ color rupi, idioma, religión, sexo, opinión política, oiko’ípa terâpa iviru, moôpa onace térâ oimeraêva ambue condición.

 

51.          Pe ñembojoavy’ÿ ha’e peteî mba’e tenondetegua derecho humano kuérape guarâ; he’ise, mayma tapicháre peteîcha oñangareko va’erâ funcionario público kuéra, ojapokuévo tembiaporâ oguerekóva. Ko púntope oje’éma va’ekue avei, oikoha ñembojoavy peteî funcionario público oacepta ramo viru terâ algún jopói; upéicharô pe tapicha ome’êva oñemotenonde, oñeñatende porâve hese, oiko chugui privilegiado, ha upéva ha’éma ñembojoavy.36

 

52.          Jahavévo jajuhu avei mba’éichapa osê ojupe corrupción ha hetave derecho humano, ñamoî tembiecharâ derecho oje’e haguâ oje’eséva ha derecho político kuéra.37

 

53.          Ohechakuévo ko’â punto oîva ko Infórmepe, Paraguái he’i Gobierno ko’âgagua oñeha’âha oúvo corrupción cóntrape; upevarâ oîma peteî Consejo Nacional de Lucha contra la Corrupción, oikehápe gobiernogua, sociedad civil pegua ha partido político kuéra pegua. Omombe’u avei diciembre 2000pe oguenohê hague peteî Plan Nacional Anticorrupción, ha pévape oipytyvôha Banco Mundial.

 

54.          Estado paraguayo he’i avei Contralor General-kue ko’âga oîha procesado ha preso hógape corrupción kuére; upéichante avei Director-kue Instituto Nacional del Indígena, ha heta mburuvichakue oî procesado, ijapytépe kuéra República Presidente-kue, Juan Carlos Wasmosy.

 

55.          La Comisión ohecha porâ umi tembiapo ha he’i oñemotenonde va’erahâ opaite mba’e ikatúva ojejapo corrupción cóntrape; oha’arôta Estádogui marandu he’íva mávapa oñecondena corrupción kuére, ikatu haguâicha omoî umi informe ojapovétava ohóvope.

 

56.          Jarekóvo ñande resa renondépe umi consideración jajapova’ekue, jahecha mba’éichapa corrupción oîva Paraguáipe ombyai institucionalidad democráticape, ha ha’e peteî factor importante jahesa’ÿjokuévo derecho humano kuéra ko tetâme. Ohechakuaa haguéicha Estado paraguayo omoneîvo ha omomba’e jey jeývo upe Convención Interamericana contra la Corrupción, péva opoko vai institución kuéra rehe, oho sociedad cóntrape, tekoporâ ha tekojoja cóntrape, ha avei tetânguéra akarapu’â cóntrape. Upéichante avei corrupción omokangy institución democrática kuérape, omboguata karê economíape, omongy’a gestión pública ha ombyai tetâygua reko marangatu.38

 

H.            NOÑEMOÎRI TETÂYGUA PYSYRÔHA

 

57.          Peteî punto rasa oipy’apýva Comisiónpe, oguerekóva relación directamente institucionalidad democrática ndive Paraguáipe, ha’e pe noñemoîri ko’âga peve peteî Tetâygua Pysyrôha (Defensor del Pueblo). Leiguasu osêva’ekue 1992pe omoî ko institución ha katu ko’âga peve, ocho áño oñembo’aje haguépe upe Constitución, parlamentario kuéra ne’îra omoî upe Defensor del Pueblo.

 

58.          La Comisión, oîgui hembiaporâ apytépe, heta jeýma oikuaauka jepy’apy oguerekóva ko téma rehegua. Upéicha, Informe Paraguái rehegua, oîva Informe Anual 1998, la Comisión opresentava’ekue Asamblea General de la OEApe, he’i:

 

Hi’âite ko Comisiónpe mburuvicha pyahukuéra tojapo ikatúva guive iñañete haguâ pe Estado Constitucional de Derecho. Umíva apytépe la Comisión orrecomenda Estado paraguáyope tomoî pe Defensor del Pueblo, he’iháicha artículo 276 Leiguasúpe. La CIDH ohecha oî ramo pe Defensor del Pueblo tuicha opytyvôtaha oñeñangareko haguâ hekópe derecho humano kuéra rehe Paraguáipe.39

 

59.          Uperire; la Comisión omohu’âvo visita ojapova’ekue Paraguáipe julio 1999pe, péicha he’iva’ekue jey:

 

La Comisión tuicha jepy’apýpe ohecha mba’éichapa ohasáma siete áño rasa osê hague Leiguasu 1992pe ha Congreso Nacional ne’îra omoî Defensor del Pueblo. La Comisión ohecha Defensor del Pueblo rembiapo tekotevêtereiha oñeñangareko ha oñedefende haguâ tetâygua kuéra derecho, tenonderâite voi umi imboriahúvape, ojepoko vaive rupi tapiaite iderecho kuéra rehe (...). Defensor del Pueblo ñemoî ha’e peteî compromiso omoîva Leiguasu Senador ha Diputado kuéra ári, pueblo paraguayo renondépe ha comunidad internacional rovake; ndaikatúi opytarei ha oguereko plazo. La Comisiónpe hi’âiterei Congreso paraguayo omoî Defensor del Pueblo vokoieténte.40

 

60.          El 20 de marzo 2000pe, Misión Permanente Paraguái oguerekóva OEApe omombe’u ko Comisiónpe, Cámara de Senadores omoî hague mbohapy candidato, ijapytégui osê haguâ pe Defensor del Pueblo ha opytaha Cámara de Diputado pópe upe jeporavo. El 22 de marzo 2000pe, la Comisión omondo kuatiañe’ê Misión Permanente Paraguái oguerekóva OEApe, he’ihápe “oha’arôiterei Cámara de Diputados voieténte omoguahêne haguâ hu’âme Defensor del Pueblo ñemoî rehegua”.

 

61.          El 19 de julio 2000pe la Comisión Interamericana omondo kuatiañe’ê karai Juan Esteban Aguírrepe, Ministro de Relaciones Exteriores, ha ha’e rupi, Diputado Cándido Vera Bejaránope, Presidente de la Cámara de Diputados, ojerurehápe marandu oficial upe nombramiento rehegua.

 

62.          Comisión Interamericana de Derechos Humanos peguarâ, pe noñemoîrî Defensor del Pueblo, Leiguasu ojeruréva, ha’e peteî tovapete Estado de deréchope guarâ, opytarei rupi Constitución, ha’éva Ley Suprema Paraguái retâme guarâ. La Comisión ohecha avei pe mayoría tekotevêva Cámara de Diputádope Defensor del Pueblo jeporavorâ, ndaha’éi excusa oñemoî’ÿ haguâ, hi’arive oîma órgano constitucional upeichagua mayoría oikotevêva, oñemoîva’ekue, oî ramo voluntad política upevarâ.

 

63.          La Comisión ojerure jey Estado paraguáyope ojapo haguâ iLeiguasu he’íva ha pya’éma voi omoî haguâ pe Defensor del Pueblo.

 

I.            UMI CONCLUSIÓN OSÊVA

 

64.          Comisión Interamericana ohecha Paraguái oñeha’â hague omopyrenda mbarete haguâ idemocracia; ha ikatu háicha ojehekýi hague ohóvo opaichagua situación vaígui. Peteî mba’e ofaltáva ko Paraguái ñemongu’épe democracia rapére ha’e pe Defensor del Pueblo noñemoîri, ojerure háicha Leiguasu 1992peguare. Pe ndojejapói Leiguasu tetâmegua he’íva ivaieterei ha ndaikatúi jaguerokirirî. La Comisión oikuaauka tuicha preocupación oguerekoha upévare, ofaltáre peteî institución, tuicha importancia oguerekóva tetânguéra ambuépe, oî haguâ ñangareko porâ derecho humano kuéra rehe.


[ Indice| Anterior | Próximo ]

 


1 CIDH, Informe Anual 1998

2 Corte IDH, 30 enero 1987.

3 CIDH, Segundo Informe Perú rehegua

4 CIDH, Segundo Informe Perú rehegua

5 CIDH, Comunicado de Prensa Nº 20/98, Lima, Perú.

6 PNUD, Informe Desarrollo Humano rehegua, año 2000

7 Comité de Derechos Económicos, Sociales y Culturales, 28/05/96.

8 Documento Paraguái ojapova’ekue 1993pe

9 CIDH, Informe 1998

10 CIDH, Informe 1998

11 La CIDH oñeñanduka ko’âva rehegua, 23 marzo 1999.

12 CIDH, Informe 1998.

13 CIDH; Informe 1998.

14 CIDH, Informe 1998.

15 Estado paraguayo ombohovái va’ekue.

16 Convención Americana, art. 8.

17 Corte IDH, Caso Suárez Rosero, 1997

18 Corte Suprema de Justicia, Acuerdo y Sentencia Nº 191.

19 Id.

20 Informe de la Misión de Observación Electoral.

21 OEA, Consejo Permanente, 19 mayo 2000

22 CIDH, Segundo Informe Perú 2000.

23 Báez Samaniego, Informe CODEHUPY 2000

24 Id. Cap. II, párr. 1 y ss.

25 Corte Suprema de Justicia, 5 mayo 2000.

26 CIDH; Informe 1998

27 Convención Interamericana contra la Corrupción, 1996.

28 Agencia de Noticias EFE, 1 julio 2000

29 Diario Noticias, 13 julio 2000

30 Transparency International, Indice de Percepción de la Corrupción 1999.

31 Cf. Tercer Informe sobre Colombia

32 CIDH, Informe Nº 39/96, Caso 11.673 (Argentina)

33 Protocolo San Salvador, art. 1

34 Nihal Jayawickrama, Junio, 1998.

35 Nihal Jayawickrama, Junio, 1998

36 Nihal Jayawickrama, Junio, 1998

37 Id. Junio, 1998

38 Convención Interamericana contra la Corrupción, Preámbulo.

39 CIDH, Informe Anual 1998

40 CIDH; Comunicado de Prensa, Asunción, 30 julio 1999