OEA/Ser.L/V/II.110
Doc. 52
9 jasyapy 2001
Original: Castellanope

MARANDU MBOHAPYHA DERECHO HUMANO 
KUÉRA REHEGUA
PARAGUÁIPE

MOAKÂHA I

 

LEIKUÉRA ATY HA DERECHO HUMANO KUÉRA REHEGUA ÑANGAREKO

 

A.            TETÂ PARAGUÁI, LEIGUASU OMOÎHÁICHA

 

1.          El 20 de junio 1992pe, peteî Convención Nacional Constituyente omboaje ha oikuaauka peteî Leiguasu ipyahúva; péva ojehu tres áño ho’a haguépe dictadura estronista, ipuku va’ekue 30 áño ári rasa. Artículo únope ko Leiguasu he’i: “Paraguái República opaite árama oikóta ha’e ae ha poguype’ÿ. Ha’e Estado ojeikohápe leietére ha oñeñangarekohápe tetâyguáre; ipeteî ha oñemboja’o kuaá’ÿva ha oguereko pa’ÿva peteî hendápe ipokatu sambyhyrâ, Leiguasu ha leikuéra he’iháicha. Paraguái retâ oiporu iñemboguatápe tekuái tetâygua remimoîmbýva, jokuaihára rupivéva, ijahápe tetâygua maymáva, opaichaguáva, ha ipyendáva teko marangatu jehechakuaápe”.

 

1.            Poder Legislativo rehegua

 

2.          Leiguasúpe he’i, Poder Legislativo omboguata Congreso, ha kóva ryepýpe oî Cámara de Senadores ha Cámara de Diputados. Ko’âvape oiporavo ha omoî tetâygua kuéra cinco áño pukukue, ha ikatu ojelegi jey. Artículo 191pe he’i:

 

Mavave Congresoyguáva ndaikatúi ojegueraha Juez renondépe he’íva’ekuére hembiapohápe. Mba’eveichagua Senador téra Diputado ndaikatúi oñemonambi ojeporavoha ára guive hembiapo paha ára peve, ndojejuhúi mba’érô hese ojapo javete marâ omereséva ñembokoty. Upeícha ojehúrô, mburuvicha oñangarekoukava’erâ hese hógape, pévape oñemoguahêva’erâ kuatia hesegua.

 

Juez omoñepyrûtarô juicio peteî Senador térâ Diputado cóntrape, tenonderâite omoguahêva’erâ Cámara oîhápe kuatia he’íva tembiapovai oñembojaha hese. Pe Cámara ohesa’ÿjova’erâ ha mbohapy vorégui mokôi voto rupive he’íva’erâ opytápa ÿrô nahániri justicia pópe. Opyta ramo justicia pópe, ojepe’a va’erâ ichugui jepokokuaa’ÿ oguerekóva léi apoha hekópe.

 

3.          Cámara kuéra rembiaporâ apytépe oî ojerurévo ambuekuéra Estado pokatúpe tomombe’u tekotevê jave umi mba’e kuaapyrâ opavave oikuaaséva. Ikatu avei ohenói ha ohakâ’i’o peteîva Ministrope ha ambuekuéra tetâ rembiguái omanda guasúvape; avei umi omyakâ ýrô omboguatávape moîmbyre ijeheguíva, oñemboviru teéva ha descentralizado kuéra; ha ikatu he’i ndojapo porâiha hembiapo ha ojerure República Presidéntepe, térâ pe tetâ rembiguái ruvichápe, oñemongúi haguâ. Congreso avei oñangareko va’erâ oiko haguâ opaite mba’e he’íva Leiguasu ha ambue leikuéra. Ojapo va’erâ Código ha leikuéra, omyatyrô térâ oipe’a Leiguasu oipotaháicha. Omoneî va’erâ léi, tetâ presupuesto guasu rehegua. Omoneî térâ ombotove va’erâ umi ñe’ême’ê ambue tetâ ndive ojapóva Poder Ejecutivo; omoî umi tembijokuái Leiguasúpe he’íva ha ojapo juicio República Presidéntepe ha ambuekuéra mburuvicha guasúpe.

 

2.            Poder Ejecutivo rehegua

 

4.          Leiguasu he’i artículo 226 ha 227pe: “Poder Ejecutivo omboguata Tetâ Rendotaguasu” ha “oîva’erâ peteî Tendota’ive oipyruva’erâ Presidéntepe, opaite mba’e ha’e ojapóvape, ku ndaikatúi jave, térâ ipore’ÿ sapy’a ramo térâ ojepyta ramo hese’ÿ”. Artículo 234 katu he’i:

 

Sapy’ánte oime ramo ojokóva ichupe térâ ipore’ÿ ramo, Presidéntepe omyengoviava’erâ Vicepresidente, ha ipore’ÿ ramo avei kóva, Senado pegua Presidente oisambyhyva’erâ tetâ, ýrô Cámara de Diputado myenondehára térâ Corte Suprema de Justicia peguáva, ko’ápe oñembohysýi háicha.

 

Vicepresidente ojeporavo va’ekue omyengoviáne Presidéntepe, kóva oguapy rire térâ oguapy mboyve, tetâsâ opyta rei ramo, ha ogueroguatáne tetâ ohupity peve ára oguejy haguâ oîháicha Leiguasúpe.

 

Vicepresidente ipore’ÿ ramo mbohapy ary jave ojupi haguépe, oñehenói va’erâ jeporavoguasurâ ojehupi haguâ hekoviarâ, noventa ára ohasa mboyve. Ipore’ÿ ramo mokôi ary ombopaha mboyve hembiapo, Congreso oiporavo va’erâ hekoviarâ tetave tee voto rupive, ha peteî ojupiva’erâ opa peve umi ára ñeîme pukukue apykápe.

 

3.            Poder Judicial rehegua

 

7.          Artículo 247pe Leiguasu he’i “Poder Judicial ha’e ko Leiguasu ñangarekoha. Omoñe’ê ha omyesakâ, ombo’aje ha ombo’ajeuka. Justicia ñemboguata oî Poder Judicial pópe ha kóva oisambyhy Corte Suprema de Justicia, Tribunal ha Juzgado kuéra, omohenda háicha ko Leiguasu ha ambue léi. Artículo 256 katu he’i “mayma Juez rembiapoukapy osêva’erâ Leiguasu ha leikuéra he’ívare. Ikatu oje’e oje’eséva Juez he’ívare”.

 

8.          Upéicha avei Leiguasu he’i “Poder Judicial omboguata va’erâ hembiapo ijeheguiete” ha avei “umi oiporúva hendape’ÿ Poder Judicialpe ha Juez kuérape, ndaikatu mo’âvéima omba’apo Estádope guarâ cinco áño pukukue; ho’áne avei hi’arikuéra castigo léipe oîva.

 

9.          Artículo 249pe oîháicha, “Poder Judicial oku’e ijeheguiete viru reheguápe, ha Congreso omoneî va’erâ ipresupuesto. He’i avei Poder Judicialpe oñeme’ê va’erâ, Presupuesto General de la Naciónpe, tres por ciento ári Administración Centralpe oñeme’êvagui.

 

10.          Corte Suprema miembro kuérape omoî el Senado, peteî ñe’ême Poder Ejecutivo ndive,  Magistratura Consejo oiporavo rire mbohapy umi candidato kuéra apytégui. Corte Suprema de Justicia omoî miembro kuéra tribunal ha juzgado kuérape guarâ, mbohapy candidato, Magistratura Consejo oiporavo va’ekue apytégui. Artículo 261pe Leiguasu omoî “ministro kuéra Corte Suprema pegua ikatu oñemongúi juicio político rupi mante. Ha’ekuéra oheja va’erâ imba’apo omboty vove setenta y cinco áño”. Avei, artículo 252 péicha oñe’ê:

 

Juez kuéra ndaikatúi oñemongúivo imba’apohágui oguahê mboyve ára ohejava’erâha. Ha’ete voi nomoneî ramo, ndaikatúi ojererovávo ni oñembopokatuvévo. Oñemoî chupe cinco ary râicha, oñemoîha ára guive.

 

Umi juez oñemoañete ramo mokôi periodo pukukue, ndaikatuvéima oñemongu’e ohupyty peve edad oheja haguâ imba’apoha,  he’iháicha Corte Suprema de Justicia.

 

11.          Corte Suprema de Justicia rembiaporâ apytépe, artículo 259pe Leiguasu omoî: “Omyenonde Poder Judicial rembiapo ha he’i mba’épa ojejapo va’erâ peteî tembiapo nahesakâi jave, máva Juez pópepa opytava’erâ; ohecha ha orresolve mba’épa ojejapova’erâ opaite mba’e jerure tapiaguávape, he’iháicha léi; ohecha ha he’i oikova’erâ oñepyrûhápe voi, umi hábeas corpus, ombyai’ÿre, ojoko’ÿre pokatu oguerekóva ambue Juez ha tribunal kuéra; ohecha ha he’iva’erâ oime ramo oho’ÿva Leiguasúre.  Ohecha ha he’i oikova’erâ, oime ramo ojeruréva ojehejarei haguâ sentencia, léi ohechauka háicha. Oipe’a hembiapohágui sapy’arei ramo guarâ, tetave tee rupi, umi juez ojeprocesávape, oje’epeve mba’épa oikóta chuguikuéra. Oguereko hesápe umi instituto mávape ojejopyha hembiapo vaikuére.  Ohecha ha omohendava’erâ jekopyty’ÿ oîva poder Ejecutivo ha tekuái departamento kuéra rupigua, ha ko’âva ndojokupytýirô avei municipio kuéra ndive.

 

4.            Magistratura Consejo rehegua

 

12.          Leiguasu omoî Magistratura Consejo, ha hembiaporâ apytépe artículo 264pe he’i: “oiporavo mbohapy candidato Corte Suprema de Justiciape guarâ, ohecha porâ rire ikatupyryha ha opaite mérito oguerekóva, ha ombohasa Cámara de Senadórepe, omoneî haguâ, peteî ñe’ême Poder Ejecutivo ndive”; avei, “ombohasa Corte Suprema de Justiciape, ohecha porâ rire ikatupyrykue ha imérito kuéra, mbohapy candidato réra oñemoîva’erâ peteîteî Tribunalpe, Juzgádope ha Fiscalíape”.

 

13.          Leiguasu he’iháicha artículo 262pe, Magistratura Conséjope oî peteî Corte Suprema de Justicia pegua, ha’e omoîva; peteî Poder Ejecutivo pegua; peteî Senador ha peteî Diputado, Cámara kuéra omoîva; mokôi abogado omoîva iñirûnguéra voto rupi, peteî mbo’ehára Facultad de Derecho Universidad Nacional peguáva, oiporavo va’ekue voto rupi iñirûnguéra; ha peteî mbo’ehára umi Facultad de Derecho, Universidad privada kuéra pegua, ojeporavóva voto rupi, iñirûnguéra mbo’ehára apytégui.

 

5.            Ministerio Público rehegua

 

14.          Ministerio Público, Leiguasu he’iháicha artículo 266pe, omyengovia tetâygua atýpe, órganos jurisdiccionales del Estado renondépe, ha omba’apo ijehegui ojapopa porâ haguâ hembiaporâ tee ha hembiaporâ katu. Omyenonde Fiscal General del Estado ha umi agente Fiscal, ojehechauka háicha léipe.

 

15.          Fiscal General del Estádope omoî Poder Ejecutivo, peteî ñe’ême Senado ndive, mbohapy candidato ombohasáva Magistratura Consejo apytégui. Oñemoî cinco áño pukukue hembiapópe, ha ikatu ojeporavo jey. Umi hembiaporâ tenondetegua apytépe, artículo 268 Leiguasúpe oî: “Oñangareko oñembo’aje haguâ derecho ha garantía kuéra ko Leiguasu pegua; omboguata acción penal pública oipysyrô haguâ tetâ ha tetâygua mba’erekoeta, tekoha ha opaite mba’e osêva chugui, upéicha avei derecho oguerekóva ypykuéra aty; omboguata acción penal natekotevêihápe oñemoñepyrû ambue hendáguio, ikatu ramo jepe avei juez térâ tribunal ojapo upéva ijehegui, léi he’iháicha; ha ojerure marandu umi funcionario públicope, ojapo haguâ hembiapo iporâve haguâicha”.

6.            Justicia Electoral rehegua

 

16.          Justicia Electoralpe oî, omohenda haguéicha Leiguasu tetâmegua, Tribunal Superior de Justicia Electoral (oîhápe mbohapy miembro ojeporavo ha oñemongúi kuaáva Corte Suprema pegua ministro kuéraicha); avei tribunal, juzgado kuéra, umi fiscalía ha avei umi léi remimoîmby; léi avei omohenda va’erâ hekorâ ha hembiaporâ.

 

17.          Justicia Electoral rembiapo ha’e: ñehenói, jehuzga, ñemohenda, ñesambyhy, ñemaña ha ñangareko, maymáva tembiapo jeporavorâ rehegua, taha’e jeporavo guasu tetâpýpe, departamento ha municipio háre; ha umi derecho ha título tapicha ojeporavo va’ekue oguerekóva, umíva oîmbaite ko Justicia Electoral poguýpe. Oî avei ipoguýpe umi tetâygua remiandu oúva ñeporandu guasu kuégui, upéicha avei jeporavo ha ñemongu’e Partido ha Movimiento político kuéra rehegua.

 

7.            Tetâygua Pysyrôha rehegua

 

18.          Paraguái Leiguasu omoî peteî institución tuicha importancia oguerekóva tekokatu kuéra iñañete haguâ ko tetâme, ha’éva Tetâygua Pysyrôha (Defensor del Pueblo). Ñamombe’úta ko’ápe mba’éichapa oñe’ê hese Leiguasu. Ha amogotyove (Moakâha II), la Comisión oikuaauka hemiandu hesegua, mba’éichapa ocho año rasáma osê hague Leiguasu ha ne’îra gueteri oñemoî ko tetâme upe Defensor del Pueblo.

 

19.          Artículo 276pe Leiguasu he’i Defensor del Pueblo ha’eha “peteî Parlamento rembijokuái oguerekóva hembiaporâ apytépe derecho humano ñepysyrô, tetâygua kuéra jerure ñehendu ha hembipotáre ñeñangareko. Mba’eveichavérô ndaikatúi ojapo juez kuéra rembiapo tee ha mburuvicha kuéra rembiapo tee”. Ambue artículo kuérape he’i Defensor del Pueblo omba’apoha ha’e ae ha ndaikatúi oñemongúivo oimeháicha rei; omoîha chupe Diputado kuéra Cámara, mbohapy vorégui mokôi voto rupive (2 tercios de voto rupive), oiporavokuévo mbohapy candidato, Senado omoîva apytégui; oîha cinco áño hembiapópe, ojoja haguâicha Parlamentario kuéra jeporavo árare. He’i avei Defensor ikatuha ojehupi jey; oñemongúi haguâ hembiapo vai ramo, ojeporúta juicio político oîva Leiguasúpe; oî aja ijapykápe ndaikatúi oguereko ambue tembiapo Estádope guarâ ha ndoikeva’erâi política partidáriape.

 

20.          Umi tembiaporâ tenonde voi Defensor del Pueblo oguerekóva oî artículo 279 Leiguasúpe ha he’i: ohendu ha oikuaareka va’erâ mba’evai apokue, ñemombe’u ha jerure kuéra derecho humano rehegua ha ambueve mba’e Leiguasu ha léi hesa’ivéva omoîva; ojerure va’erâ mburuvicha kuérape, iguyrépe ha yvateveguápe, policía ha mayma ñangarekohápe, marandu oikotevêva ikatu haguâicha ojapo porâve hembiapo; ndaikatúi oñeñomívo chugui mba’eve; ikatu oike opa rupi, oîma guive denuncia tekotevêva omyesakâ; ikatu avei ojapo ijeheguínte umi mba’e, oî’ÿre denuncia. Hembiaporâ avei ha’e ogueroyrô tetâpýre (ojapo censura pública) oî ramo mba’evai ojejapova’ekue derecho humano cóntrape; omombe’u cada año hembiapokue mokôive Cámara Congresopeguápe; avei ojapo ha omosarambi marandu derecho humano kuéra rehegua, oî ramo ha’e ohecha háicha, mba’e oikotevêva tetâ jehechakuaa.

 

 

B.            PARAGUÁI LEIGUASU HA DERECHO HUMANO KUÉRA

 

1.            Umi derecho oñemoañetéva Leiguasúpe

 

21.          Leiguasu Paraguaipegua he’i artículo 137pe upe Constitución ha’eha República leipavê, ha ombohysýi umi derecho tetâygua háicha ojererekóva jeporavópe, mba’e rerekopýpe ha arandukuaápe; ko’âva apytépe oî derecho ojeikovévo, ndojeikóivo avave poguýpe, proceso oiko va’erâ hekópe porâ, derecho mba’e tee jererekópe, je’e je’eséva ha ikatúva oñemombe’u rehegua, libertad atyrâ ha ñeñandukarâ, derecho oñembotovévo py’aremiandu oipota’ÿva (objeción de conciencia), oñemyengoviávo perjuicio ojehupytýva Estádogui, oñeñangarekóvo mitâre ha umi ika’arúmava rehe, derecho ypykuéra mba’éva, tesâi rehegua, avei tekombo’e jehupytýpe ha mba’apo jeguerekópe. Leiguasu omoî avei heta garantía, umíva apytépe oî hábeas corpus, amparo ha hábeas data.

 

2.            Tetânguéra léi oñangarekóva tetâpypegua deréchore

 

22.          Leiguasu péicha oñe’ê artículo 137pe: “República leipavê ha’e Leiguasu. Constitución, upéi umi ñe’ême’êmbyre ambue tetânguéra ndive, oñemoneî ha oñemoañete va’ekue, ha avei leikuéra Congreso remimoîngue, ha umi tembiapoukapy oñemoneî va’ekue, ko’âva ha’e derecho positivo (haipyréva) Paraguáipe ha ojerereko va’erâ ovalekuépe ko’ápe oñembohysyi háicha”. Artículo 141pe avei Leiguasu he’i jey, ñe’ême’ê tetâ ambue kuéra ndive ojejapóva oikeha avei leikuéra tetâmegua apytépe, pe jerarquía artículo 137pe he’i háicha.

 

23.          Artículo 145pe oîháicha, “tetâ Paraguái, jojápe porâ ambue tetânguéra ndive, ombo’aje leikuéra oîva tetâ ári jey ogarantizáva derecho humano, tekoguapy, tekongatu, ñopytyvô akarapu’ârâ, tekuáipe, mba’e jererekópe, jeiko oñondivépe ha arandukuaápe”.

Artículo 143pe avei omombe’u Paraguái omoneîha irelaciónpe ambue tetâ ndive pe derecho internacional ha omoañete derecho humano kuéra oguerekoha protección internacional. Artículo 142pe katu he’i “umi ñe’ême’ê ambue tetâ ndive, derecho humano reheguáva, ndaikatúi oñemondoro oimeháicha rei; ojejapo ramo enmienda constitucional (Leiguasu ñemyatyrô) ojejapo háicha mante”.

 

C.                PARAGUÁI HA UMI TETÂNGUÉRA ÑE’ÊME’Ê DERECHO HUMANO REHEGUA

 

1.                 Tetâ América kuéra (OEA) ryepypegua

 

a.                 Umi ñe’ême’ê oñemomba’e jey jey va’ekue

 

24.          Estado paraguayo omoañete (omomba’e jey jey) haimete oîva guive tratado derecho humano rehegua ha avei umi mokôi protocolo jo’aha oñembo’aje va’ekue OEA ryepýpe. Upéicha rupi, Paraguái ha’e Estado parte ko’â ñe’ême’ême: Convención Americana Derecho Humano rehegua1; avei Protocolo Adicional upe Convención Americana rehegua, oñe’êva Derechos Económicos, Sociales ha Culturales rehe, (“Protocolo de San Salvador” hérava avei)2; Protocolo upe Convención Americanape Derecho Humano rehegua, oñe’êva Abolición de la Pena de Muerte3 rehe; Convención Interamericana para Prevenir y Sancionar la Tortura4; Convención Interamericana sobre Desaparición Forzada de Pesonas5; ha avei Convención Interamericana para Prevenir, Sancionar y Erradicar la Violencia contra la Mujer (“Convención de Belém do Pará” oñehenóiva avei)6. Iporâ avei jaikuaa el 3 de noviembre 1993pe, Paraguái omoneî hague pu’aka oguerekóva Corte Interamericana de Derechos Humanos.

 

b.                 Umi ñe’ême’ê ne’îrava oñemomba’e jey jey

 

25.          Jepe Paraguái omoneîma, ko’âga peve ne’îra orratifica pe Convención Interamericana ohapo’oséva opaichagua ñembojoavy tapicha oîmba’ÿva contrapegua.

 

2.            Mayma tetânguéra (ONU) ryepypegua

             

a.            Umi ñe’ême’ê oñemomba’e jey jey

 

26.          ONU ryepýpe Estado paraguayo ha’e parte ko’â tratado derecho humano reheguápe: Pacto Internacional de Derechos Económicos, Sociales y Culturales; Pacto Internacional de Derechos Civiles y Políticos; Convención sobre Eliminación de Todas las Formas de Discriminación contra la Mujer; Convención contra la Tortura y otros Tratos o Penas Crueles, Inhumanos o Degradantes; ha Convención sobre los Derechos del Niño.

 

27.          Umi tratado apytépe oî oguerekóva órgano omañáva umi Estádore ojapópa hína hekópe tembiaporâ ojapyhyva’ekue. Umi órgano apytépe oî Comité de Derechos Humanos, (Pacto Internacional de Derechos Civiles y Políticos remimoîngue); Comité de Derechos Económicos, Sociales y Culturales, (omoîva’ekue Pacto Internacional de Derechos Económicos, Sociales y Culturales); Comité Contra la Tortura, (Convención Contra la Tortura remimoîngue); Comité para la Eliminación de la Discriminación contra la Mujer, (ha’éva Convención upéva rehegua remimoîngue); ha Comité de los Derechos del Niño, (Convención sobre los Derechos del Niño remimoîngue).

 

b.            Umi ñe’ême’ê ne’îrava oñemomba’e jey jey

 

28.          ONU ryepýpe, Paraguái ne’îra orratifica ko’â tratado derecho humano rehegua: Convención Internacional opa haguâ mayma Forma de Discriminación Racial; Convención Sobre la Imprescriptibilidad de los Crímenes de Guerra y de los Crímenes de Lesa Humanidad; Protocolo Facultativo de la Convención sobre la Eliminación de todas las Formas de Discriminación contra la Mujer; 2º Protocolo Facultativo del Pacto Internacional de Derechos Civiles y Políticos, opa haguâ Pena de Muerte; Convención Internacional Sobre la Protección de los Derechos de Todos los Trabajadores Migratorios y de sus Familias; avei umi mokôi Protocolo Facultativo ipyahuvéva, Convención sobre los Derechos del Niño rehegua; ha’e: 1) Participación de Niños en Conflictos Armados; 2) Venta de Niños, la Prostitución Infantil y la Utilización de Niños en la Pornografía.

 

D.                DERECHO HUMANO REHEGUA  JYKEKO HA ÑANGAREKO PARAGUÁIPE

 

29.          Ko púntope jahecháta plan ha institución kuéra Estadope oîva derecho humano rehegua ha jajapóta comentario mba’éichapa omboguata hembiapo sociedad civil ko’â deréchore oñangarekóvo Paraguáipe.

 

1.            Estado ha derecho kuéra oñemoañetéva

 

30.          Mbohapyve Poder  ryepýpe –Ejecutivo, Legislativo ha Judicial– oî organismo omba’apóva derecho humánore añoite. Péina oñemoî hina peteî Dirección de Derechos Humanos Ministerio de Relaciones Exteriores ryepýpe; nda’aréi avei oñemoî Ministerio de Defénsape peteî Dirección de Derechos Humanos ha Derecho Humanitario. Ko’âva mboyve, oîma voi kuri Dirección de Derechos Humanos Ministerio de Justicia y Trabájope, ha Ministerio del Interiorpe, doctor Luis A. Resck cárgope.

 

31.          Corte Suprema de Justicia omoî Ministro Raúl Sapena Brugádape ha’e haguâ “Ministro encargado de cuestiones relativas a Derechos Humanos”; uperire ko ministro omoîuka peteî “Unidad de Derechos Humanos”, hembiaporâ ha’éva: omaña tribunal kuéra oiporu porâ haguâ leikuéra derecho humano rehegua; ha’e haguâ centro ojeporeka pypukúva derecho humánope ha omyesakâ haguâ ñeporandu heseguáva; oñeha’â haguâ ombokatupyry juez kuérape derecho humánope, seminario ha conferencia rupi ha avei haipyre hesegua rupive. Pevarâ Corte Suprema omoî abogada Fátima Andradape ha’e haguâ coordinadora ko unidadpe.

 

32.          Cámara de Senadórepe oî peteî Comisión de Derechos Humanos omyakâva ko’âga Senador Luis Alberto Mauro. Cámara de Diputádope oî avei Comisión de Derechos Humanos, omyakâva ko’âga Diputada Sonia de León.

 

33.          Estado paraguayo omombe’u Comisión Interamericánape el 19 de diciembre 2000pe, Presidente kuéra mbohapyve Poder pegua ofirma hague peteî acuerdo ojejapo haguâ peteî Plan Nacional omboguatáva ha oñangarekóva Derecho Humano kuéra rehe; péva osê omba’apóguima joajúpe umi institución kuéra Estado ryepýpe oîva. La CIDH ohecha iporâha ko institución kuéra ñopytyvô ha oha’ârô upégui osêne haguâ tembiapo concreto derecho humano kuérape ou porâva.

 

2.            Tetâygua aty ha hembiaporâ derecho humánope

 

34.          Kuaapyrâ oguenohê va’ekuépe omohu’âvo ivisita Paraguáipe la Comisión he’i kuri:

 

Ombovy’a chupe ohecháre okakuaa conciencia sociedad paraguáyape ha oî preocupación derecho humano rehegua tetâpýpe. La Comisión ohecha iporâ ko’â movimiento oîva derecho humano rehegua, okakuaáva ohóvo actividadpe ha participaciónpe, oikuaaukáva hemiandu ha omba’apóva derecho humano kuéra rehehápe ha sistema democrático ipyrenda mbareteve haguâ. La CIDH ohecha ko’â organización civil kuéra rembiapo ha’eha peteî recurso importante sociedad paraguáyape guarâ, ikatu haguâicha ojepyso ha opyrû hatâ Estado ojeikohápe leietére.7

 

35.          Comisión Interamericana ohecha tuicha importancia oguereko derecho humano ñemboguatápe ha hesekuéra ñeñangarekópe umi organización sociedad civil pegua rembiapo Paraguáipe; ko’âva tuicha tuichave iparticipación tetâ ñemongu’épe. Peteî aty orrepresenta porâva ko’âvape ha’e Coordinadora de Derechos Humanos del Paraguay, Codehupy, omboguatáva oúvo heta tembiapo ha campaña derecho humánope guarâ; tembiecharâ oî pe informe “Derechos Humanos en Paraguay 1999”, heta jey ojeporúva ko Comisión marandúpe.

 

[ Indice| Anterior | Próximo ]



1 Paraguái omoañete 1989pe

2 1997pe

3 Año 2000pe

4 1990pe

5 1996pe

6 Paraguái omoañete 1995pe.

7 CIDH, Comunicado de Prensa Nº 23/99, Asunción, 30 julio 1999.